Nato Duch viedol Ježiša na púšť, aby ho tam diabol pokúšal. Evanjelium podľa Matúša 4,1

Tu sa v evanjeliách prvýkrát stretávame s Kristovým hlavným protivníkom v konflikte medzi dobrom a zlom. Matúš ho v prvom verši nazýva „diablom“, v treťom verši „pokušiteľom“ a v desiatom verši „satanom“ (odporcom) – čo je jeho vlastné meno od pádu do hriechu. Dosiaľ diabol pôsobil kdesi v úzadí, za scénou, ako napríklad v príbehu vyvraždenia novorodencov na príkaz Herodesa. Teraz otvorene vystupuje do popredia.
Mali by sme si všimnúť, že aktívnym činiteľom v pokušení nie je Boh, ani Duch Svätý. Matúš to vyjadruje veľmi opatrne: „Nato Duch viedol Ježiša na púšť, aby ho tam diabol pokúšal.“ Jakub jasne hovorí, že Boh nikoho nepokúša. (Jak 1,13) Napriek tomu Boh dovolí, aby sa jeho nasledovníci stretávali s pokušením. Len tak sa môže posilňovať a rozvíjať ich charakter. Nemali by sme si myslieť, že problémy a ťažké situácie musia narušiť náš harmonický vzťah s Bohom. Kristus bol pokúšaný hneď po krste, ktorý pre neho znamenal veľké duchovné povzbudenie. Boží nasledovníci nie sú oslobodení od tlaku tohto sveta. Boh im dáva silu, aby mu dokázali odolať. (1 Kor 10,13) Aj Ježiš čelil bežným pokušeniam, podobne ako ostatní ľudia, ale zvíťazil nad nimi. (Heb 4,15)
Kristove pokušenia odhaľujú samotnú podstatu pokušenia. Pavol napísal, že vtelený Kristus „zmaril sám seba“, keď prišiel na túto zem. (Fil 2,5-8) Dobrovoľne sa vzdal svojich božských atribútov a podriadil sa podmienkam nášho života. Kým žil Boh Syn na tejto zemi, žil v závislosti od Boha Otca, rovnako ako my. (Ján 5,19.30; 8,28; 14,10) Skutočne sa stal jedným z nás.
Všimnite si, že ono „zmarenie seba samého“ bolo dobrovoľné. Krista nikto nenútil, aby sa stal človekom. Rozhodol sa pre to sám. V Kristovom dobrovoľnom zrieknutí sa samého seba nachádzame citlivé miesto jeho pokušenia. Keby sa nepriateľovi podarilo docieliť to, že by Ježiš aspoň raz použil svoju „skrytú“ silu, zápas by sa skončil a víťazom by bol satan. Ellen Whiteová poukazuje na to, že „pre Ježiša bolo také ťažké zostať človekom, ako je pre človeka ťažké povzniesť sa nad biedu svojej zvrátenej povahy a mať podiel na Božom charaktere“. (Review and Herald, 1. apríl 1875)
V Kristových pokušeniach nachádzame podstatu našich vlastných pokušení. Skrytým cieľom mojich každodenných pokušení je prinútiť ma k tomu, aby som sa prestal spoliehať na Boha a stal sa sebestačným – teda „bohom“ svojho vlastného života.