Vtedy prišiel Ježiš z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť. Ján mu však chcel v tom zabrániť a povedal: Ja by som sa mal tebe dať pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne? Ale Ježiš mu odpovedal: Nechaj to teraz! Patrí sa nám vykonať všetko, čo je spravodlivé. A tak mu Ján už nebránil. Evanjelium podľa Matúša 3,13-15

Jedným z najprekvapujúcejších okamihov v službe Jána Krstiteľa je chvíľa, keď za ním príde Ježiš, aby sa dal pokrstiť. Vari Ján verejne nevyhlásil, že Ježiš bude krstiť spôsobom, ktorý prevyšuje jeho krst? (Mat 3,11) A teraz Ježiš chce, aby ho Ján pokrstil. Je to Ježišov prvý čin v dospelom veku zaznamenaný v evanjeliách. Nie div, že Jána to šokovalo.
Ľahko sa môže stať, že túto Ježišovu aktivitu si niekto vyloží nesprávne. Jánov krst vyjadroval pokánie a bol podmienený vyznaním hriechov. Celý príbeh spasenia sa predsa zakladá na Ježišovej bezhriešnej prirodzenosti. Je teda požiadavka nechať sa pokrstiť priznaním, že aj Ježiš uviazol v bahne hriechu, podobne ako my všetci? Vzhľadom na takéto otázky nie div, že Ján protestuje a hovorí, že Ježiš by mal pokrstiť jeho a nie on Ježiša.
Ježiš sa neuspokojil s Jánovou odpoveďou. Vedie ho k tomu, aby „to teraz nechal“. Tým naznačuje, že ich vzájomný vzťah sa zmení, keď sa prejaví jeho božská autorita. Zatiaľ Jánovi Krstiteľovi hovorí: „Nechaj to teraz! Patrí sa nám vykonať všetko, čo je spravodlivé.“ (verš 15)
Sčasti to môžeme vysvetliť tak, že svojím krstom Ježiš zanechal príklad, ktorým by sa mali riadiť jeho nasledovníci. Ellen Whiteová napísala: „Ježiš prijal krst, no nie ako vyznanie nejakého vlastného previnenia. Stotožnil sa s hriešnikmi, urobil kroky, ktoré máme urobiť my a konal to, čo konať prináleží aj nám.“ (TV 66; DA 111)
Nikdy by sme nemali zabudnúť, že hoci sám bol bez hriechu, svojím životom sa Ježiš stotožnil s hriešnikmi. Svoje verejné pôsobenie začal v rieke medzi kajúcimi hriešnikmi a svoju službu ukončil na kríži medzi dvoma zločincami. Ježiš bol naozaj „Boh s nami“. (Mat 1,23)
To však nie je všetko. Ako bol Ježiš pokrstený v Jordáne, keď zostúpil k rieke a „vystúpil z vody“ (Mar 1,10; Sk 8,39), tak i jeho nasledovníci majú byť ponorení do vodného hrobu. Krst je symbolom toho, že sme zomreli starému spôsobu života a vstali k novému životu – že sme sa vydali „na cestu nového života“. (Rim 6,1-4)
Krst je pre nás – podobne ako pre Ježiša – viditeľným znamením vedomého rozhodnutia odovzdať svoj život Bohu a jeho kráľovstvu.