Oni vypočuli kráľa a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až zastala nad miestom, kde bolo dieťatko. Keď uvideli hviezdu, naplnila ich veľmi veľká radosť. Vošli do domu, uvideli dieťatko s jeho matkou Máriou. Padli na zem a klaňali sa mu. Otvorili svoje klenotnice a obetovali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. Na pokyn vo sne, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny. Evanjelium podľa Matúša 2,9-12

Nebola to hocijaká hviezda. Táto hviezda nevynikala len svojou jasnou žiarou. Na rozdiel od iných hviezd bola v pohybe, keď viedla mudrcov k malému Ježišovi. Preto nás neprekvapí, že podľa niektorých autorov to bola skupina anjelov – možno tých istých, ktorí neskôr obdarili pastierov nebeskou serenádou.
Hvezdárov starobylého Východu musela „cestujúca“ hviezda určite fascinovať. Vďaka nej mohli určiť miesto, kde sa nachádzal „kráľ Židov“.
Keď Ježiša našli, „padli na zem a klaňali sa mu“. Tieto prejavy hrajú v Matúšovom evanjeliu kľúčovú úlohu, pretože podľa Desatora Boh prikázal, aby sme sa „neklaňali“ ani „neslúžili“ nikomu inému, len jemu.
(2 Moj 20,3-5) Keď Matúš v knihe napísanej pre Židov zdôrazní, že mudrci sa klaňali, jednoznačne vyhlasuje, že Ježiš Kristus nie je nikto iný, než „Boh s nami“. (Mat 1,23)
Návšteva mudrcov neskončila poklonou a prejavom úcty. Mudrci okúsili Ježišovu blízkosť. Tento kontakt sa hmatateľne prejavil darovaním vzácnych darov. Skutočná bohoslužba sa nikdy neodohráva len v mysli. Naopak, prejaví sa v každodennom živote žien a mužov, ktorí nasledujú príklad mudrcov a dávajú sami seba i svoj majetok, aby vyjadrili svoj vzťah k Tomu, ktorý „tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna“. (Ján 3,16)
Dary boli rovnakým bohoslužobným aktom ako poklona. Okrem toho poskytli Jozefovi potrebné prostriedky na to, aby mohol vziať malého Kráľa do Egypta, kde bude v bezpečí pred zlomyseľnými zámermi Herodesa Veľkého.
To všetko má hlboký význam pre každého z nás. Svojím uctievaním i darmi sú nám mudrci príkladom. „Ak sme Ježišovi dali svoje srdce, prinesieme mu aj svoje dary. Svoje zlato a striebro. Svoj najcennejší pozemský majetok i svoje najvzácnejšie duševné a duchovné vlohy ochotne obetujme tomu, ktorý nás miloval a sám sa za nás vydal na smrť.“ (TV 36; DA 65)
Pane, dnes sa Ti znovu odovzdávam.