Keď sa za čias kráľa Herodesa v judskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci z východu. Pýtali sa: Kde je ten práve narodený židovský kráľ? Videli sme totiž na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť. Evanjelium podľa Matúša 2,1.2
Jednou z dôležitých biblických právd je, že Boh pôsobí a pracuje so všetkými ľuďmi, nielen s tými, ktorí sú v „cirkvi“. To bol aj prípad „mudrcov z východu“. Títo muži prišli zrejme z Perzie. Pravdepodobne patrili do triedy vzdelaných kňazov, ktorí sa zaoberali takými oblasťami, ako je filozofia, lekárstvo či prírodné vedy. Jedným z hlavných predmetov záujmu týchto mužov bola astrológia, v staroveku hojne rozšírený „vedecký“ odbor, ktorý slúžil na rozpoznávanie zámeru bohov. Preto keď mudrci uvideli zvláštnu hviezdu, vydali sa na cestu, aby zistili jej význam.
Nevieme presne, ako prišli na to, že táto zvláštna hviezda súvisí s narodením „kráľa Židov“. Existuje niekoľko možností. V dôsledku babylonského zajatia sa židovská komunita rozptýlila po celom Blízkom východe. Navyše od druhého storočia pred Kristom mali Židia v exile k dispozícii preklad Starej zmluvy do gréčtiny, vtedajšieho svetového jazyka. Vzdelaní jedinci z kňazov preto mohli mať prístup k Starej zmluve.
Z hľadiska astrologických záujmov týchto mudrcov stoja za povšimnutie slová ďalšieho pohanského mága, ktoré sú zaznamenané v Štvrtej Mojžišovej knihe 24,17. Bileám vyhlasuje: „Vychádza hviezda z Jákoba, povstáva žezlo z Izraela.“ Mnohí Židia v dobe Ježišovho narodenia chápali tieto slová ako proroctvo o prichádzajúcom Mesiášovi.
Tieto špecifické proroctvá i všeobecné židovské očakávania Mesiáša/kráľa viedli vo vtedajšej Rímskej ríši k všeobecne rozšírenému presvedčeniu, že v Palestíne povstane celosvetový vodca. Preto rímsky historik Suetonius (okolo roku 100 nášho letopočtu) napísal: „V celom Oriente je rozšírené staré a vžité presvedčenie, že v Judsku povstanú muži, ktorí budú vládnuť celému svetu.“ (Život Vespasiánov 4,5) Podobne Tacitus (asi roky 55 – 120 nášho letopočtu), ďalší rímsky historik, podáva správu o tom, že „existovalo pevné presvedčenie…, že práve v tejto dobe získa Východ veľkú moc a panovníci pôvodom z Judska ovládnu celosvetovú ríšu“. (Dejiny 5,13)
Vzhľadom na tieto poznatky nás až tak neprekvapí fakt, že mudrci pri svojom pátraní po „práve narodenom židovskom kráľovi“ sledovali onú nezvyčajnú hviezdu. Boh, ktorý ich prostredníctvom sna varoval, aby sa nevracali k Herodesovi (Mat 2,12), im mohol dať sen aj o onej zvláštnej hviezde. Náš Boh je pri objasňovaní pravdy o spasení schopný a ochotný použiť rôzne spôsoby i rôznych ľudí.
