A teraz ty, Otče, osláv ma u seba slávou, ktorú som mal pri tebe skôr, ako povstal svet! Evanjelium podľa Jána 17,5
Ježiš ako človek si bol plne vedomý svojho večného božstva. Nikto nevedel lepšie než On, čoho všetkého sa musel vzdať, keď sa stal človekom. Teraz sa modlí k Bohu Otcovi, aby obnovil jeho pôvodnú slávu. Pavol neskôr hovorí o naplnení tejto modlitby. Všíma si, že po Kristovom živote na zemi a smrti na kríži ho Boh „nad všetko povýšil a dal mu meno nad každé meno, aby pri mene Ježiš pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi, na zemi aj v podsvetí a aby každý jazyk vyznával na slávu Boha Otca: Ježiš Kristus je Pán“. (Fil 2,9-11)
Vo chvíli, keď Ježiš vyslovuje svoju prosbu, čaká ho ešte smrť na kríži, konfrontácia s posledným mučivým aktom v ľudskej podobe. Ježiš ako jeden z nás uznáva svoju slabosť a neschopnosť. Súčasne si uvedomuje svoju božskú prirodzenosť a slávu, ktorú mal v nebesiach.
Ježišova duševná úzkosť prekračuje hranice skúsenosti nás smrteľníkov. Každý z nás vie, že máme krátky život, ktorý sa začína narodením a končí smrťou. Pozemský Ježiš však riešil iné problémy a uvažoval o veciach, ktoré presahujú možnosti nášho chápania.
Táto jeho prosba odhaľuje, ako Ježiš ako človek vnímal svoju rolu v božskej Trojici. Jeho miesto v Trojici mu bolo odhalené, keď sa pri jeho krste „otvorili nebesia a videl Božieho Ducha, ktorý sťa holubica zostupoval naňho. A z neba zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom som našiel zaľúbenie.“ (Mat 3,16.17)
Ježiš si bol plne vedomý toho, že je „Synom“, ktorý sa „v plnosti božstva“ prejavil v ľudskej podobe. Nepochyboval o tom, že „existujú tri osoby nebeskej Trojice… – Otec, Syn a Svätý Duch“. (Ev 614.615) Svoje chápanie Trojice vyjadril v poslednom prikázaní, ktoré dal svojim učeníkom: „Ježiš pristúpil a povedal im: Daná mi je všetka moc na nebi aj na zemi. Choďte teda a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha.“ (Mat 28,18.19)
Ježiš sa stal jedným z nás, a predsa bol Bohom (a bol si toho vedomý)! Snažíme sa to pochopiť, a predsa tomu nerozumieme. Zostáva to pre nás tajomstvom zbožnosti.
