„Poučím ťa a ukážem ti cestu, ktorou máš kráčať. Poradím ti a budem ťa mať stále na očiach.“ Žalm, 32,8
Tretí októbrový víkend od 19.-21. sa uskutočnila v poradí už štvrtá konferencia žien na Slovenku. Po minuloročnej jednodňovej v Banskej Bystrici, sme sa opäť rozhodli pre víkendovú, tentokrát v prostredí sviežeho Liptova – v Bešeňovej. Takmer tri dni dajú ženám ďaleko viac priestoru na skutočný oddych a relax, spoločné rozhovory a viac času dáva možnosť spestriť a obohatiť program o vstupy či aktivity, ktoré sa v rámci jedného dňa stihnúť nedajú.
Téma tohtoročného stretnutia „Cestou necestou“ nebola len teoretickým obsahom, ale tiež realitou, ktorú niektoré sestry zažili už v piatok počas cesty z Donovalov, keď im priamo do cesty spadol strom, s ktorým sa museli hneď aj popasovať a dostať ho z cesty preč. Ďakujeme Bohu, že držal nad nimi svoju láskavú ruku a všetko dobre dopadlo.
Taktiež aj naša hosťka Hanka, zažila cestovanie „cestou-necestou“, keďže sa spolu s jej manželom predierali k nám až z Brna a tie piatkové preplnené cesty im dali zabrať zrejme viac než očakávali. Vďaka Bohu však šťastne dorazili a my sme mali možnosť prežiť pekný čas v ich vzácnej spoločnosti.
Hana Pinknerová pôsobí ako kresťanská spisovateľka a jej manžel Otakar učí hru na gitaru.
Ako hlavná rečníčka, priniesla Hanka do nášho uponáhľaného a rušného sveta veľký kus pokoja, nadhľadu, úžasného humoru, no hlavne Božieho dotyku, ktorý s ženskou ľahkosťou a spontánnosťou vnáša do svojich fejtónov a poviedok. Bolo tak upokojujúce a zároveň inšpirujúce počúvať jej myšlienky a uvedomovať si Božiu blízkosť a Jeho záujem o nás v každom, hoci najnepatrnejšom okamihu našich životov. I keď sa nám to nezdá.. I cestou i necestou.. vždy! Ako sama hovorí: „Božie odkazy lásky sa snaží vidieť na svojej ceste každý deň.“ Témy „moja cesta“, „sme na ceste“ a „čoho si po ceste všímať“ dopĺňali tóny gitary, ktoré pomohli dôjsť myšlienkam hlbšie, dotknúť sa nielen mysle, ale aj srdca.
Výnimočnou interaktívnou sobotnou školou sme sa ráno vnorili do príbehov niekoľkých biblických žien a v malých skupinkách sa delili o myšlienky a pocity z nich plynúce. Bolo inšpirujúce počúvať, ako nás Boh každú inak a veľmi individuálnym spôsobom oslovuje jedným príbehom.
Veľmi silným príbehom ženy Sunemčanky, ktorým nám ako Božím posolstvom slúžila sestra Darinka Lindtnerová, nám Boh ukázal niekoľko vzácnych postojov, ktorými On meria veľkosť – veľkosť nielen ženy, ale človeka – veľkosť, ktorá je zároveň Jeho darom. Postoj vďačnej spokojnosti a dôvery, postoj bojujúcej viery, postoj absolútnej poslušnosti a postoj nezlomenej odvahy sú prejavy zrelosti a schopnosti nechať konať Božiu ruku v našich životoch. Byť skutočným – nefalšovaným odrazom Boha – Jeho lásky a dobroty, hoci nie vždy počas jednoduchých a ľahkých etáp našich životov.
Tak ako tradične, opäť sa našiel malý priestor na fotokútik, tentokrát v jemnom retro štýle, z ktorého, verím, že zostanú ženám krásne a veselé spomienky J
A keď som pri veselosti, tá bola hlavnou náplňou sobotňajšieho večera, ktorý bol jednou úžasnou debatou, kde asociácie udávali smer a viedli k nádherným a zábavným spomienkam. Viaceré z nás sa podelili o úsmevné ako aj dojemné zážitky z obdobia opatrovania a starostlivosti o svojich najbližších. V každom jednom sme boli schopné vidieť Božie stopy a dotyky, ba dokonca Jeho nádherný zmysel pre humor J A keďže príležitostí pre takéto vzájomne obohacujúce zdieľania je tak málo, bol to veľmi vzácny čas. Chvála Bohu zaň!
Myšlienky nielen Hanky Pinknerovej, ale aj Katky Kernovej a Ivetky Halešovej, ktorá je aktuálne vedúcou Oddelenia služby žien v rámci Česko-slovenskej únie, nás v nedeľu viedli k otázkam, ako napríklad:
„Ako poznám, za čo horí moje srdce? Aká je moja hlavná životná rola? Alebo v akej oblasti života chcem hľadať svoj cieľ?“
Odpovede na ne si ale každá musíme nájsť sama, pretože každú z nás vedie náš Nebeský vodca inou cestou, možno že občas aj cestou necestou… Uvedomenie a prijatie svojho poslania dá nášmu životu smer. Ak však odovzdáme svoju cestu Hospodinovi (Žalm 37,5), kráčať budeme bezpečnejšie a istejšie ruka v ruke s tým, kto nám najlepšie rozumie. Verím, že toto malé víkendové pozastavenie, nám okrem oddychu a vzájomnej radosti, priniesli aj nové uistenie Božieho záujmu o nás a vniesli tak nový – svieži vietor do plachiet na spoločnej ceste smerom k nášmu domovu v Nebeskom kráľovstve.
Lucia Murínová, členka výboru oddelenia žien pri Slovenskom združení CASD
