Zostúpil však oheň z neba a pohltil ich. Diabol, ktorý ich zvádzal, bol vrhnutý do ohnivého a sírového jazera, kde bola aj šelma a falošný prorok. Tam budú mučení vo dne v noci na veky vekov. Zjavenie 20,9.10

Často dostávam otázku, prečo som kresťan. Ako hlavný dôvod svojej viery uvádzam pohľad Biblie na existenciu zla, ktoré kedysi neexistovalo, no dnes je tu. Raz však príde okamih, keď sa zlo zase vytratí.
Zlo navždy zmizne nielen z našej planéty, ale aj z celého nekonečného vesmíru. Zmizne, pretože jeho pôvodcu so všetkými jeho prisluhovačmi strávi oheň.
Ako to môžem tvrdiť, keď čítame o „večnom mučení“? Jednoducho – Biblia hovorí, že Boh je láska. Večne trvajúce utrpenie je však v priamom rozpore s láskou.
Existuje jeden text, ktorý nám odhaľuje, ako môžem chápať tento večný oheň. Júda vo svojom liste píše: „Rovnako ako Sodoma a Gomora, a okolité mestá, ktoré sa podobným spôsobom oddali smilstvu a náhlili sa za iným telom, znášajú trest vo večnom ohni a sú výstrahou.“ (Júda 1,7) V súvislosti s trestom máme termín „večný“ chápať ako „definitívny“. Oheň v Sodome a Gomore už dávno nehorí, napriek tomu, že je „večný“. Vyhasol, keď strávil všetko horľavé.
Rovnako to bude aj s ohňom, ktorý pohltí diabla a jeho pomocníkov spomedzi ľudí i anjelov. Keď strávi všetko „horľavé“, zhasne.

Bože, som rád, že zlo nie je večné. Neverím na večné trápenie. Ty si láska, preto raz urobíš za zlom definitívnu bodku.