Deň čo deň spoločne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a spoločne jedávali pokrm s radosťou a úprimným srdcom. Chválili Boha a tešili sa priazni celého ľudu. A Pán deň čo deň pridával k ich spoločenstvu tých, čo povolával na spásu. Skutky 2,46.47

Pri pokladnici som obdivoval predavačku, ktorá veľmi taktne zvládla nepríjemné správanie staršieho pána. Potom si sama pre seba potichu povedala: „Hundroš jeden!“
Vtedy som sa rozhodol, že sa nikdy nebudem správať ako ten zákazník. Radšej chcem, aby ma ľudia mali radi a tešili sa, keď ma zasa stretnú. Preto ma vždy znovu oslovuje text, ktorý hovorí o vzniku kresťanskej cirkvi.
Ježišovi nasledovníci šíria v Jeruzaleme a jeho okolí evanjelium – radostné posolstvo o tom, že Ježiš, ktorého Židia dali ukrižovať, vstal z mŕtvych a odišiel do neba. A tam pre nás chystá nový domov.
Pri čítaní týchto veršov to môže vyzerať ako idylka, ale skutočnosť bola iná. Židovskí duchovní, ktorí mali na svedomí Ježišovu smrť, si mysleli, že keď ho odstránia, zmiznú aj jeho učeníci. Prepočítali sa však. Napriek tomu, že kresťanov ďalej prenasledovali, k tejto „sekte“ sa každý deň pridávali ďalší ľudia.
Kresťania sa vtedy nazvali „kristovcami“, pretože sa snažili podobať Ježišovi. Práve to je jediný liek na súčasnú chorobu cirkvi – ak sa kresťania nestanú znovu „kristovcami“, cirkev sa nevylieči.

Bože, mám radosť z toho, že môžem byť súčasťou Tvojej vesmírnej rodiny. Chcem Ťa chváliť a stať sa príjemným a milým človekom.