V ten istý prvý deň týždňa večer, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi za zavretými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: Pokoj vám! Keď to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. Ján 20,19.20

V živote som sa veľa ráz bál niečoho, čo sa nakoniec vôbec nestalo. Zbytočne som sa trápil a znepokojoval. Potom mi naozaj dlho trvalo, kým som opäť našiel stratený pokoj.
Po Ježišovom zatknutí sa učeníci rozpŕchli, a keď ho ukrižovali, prepadli panike. Báli sa, že príde rad aj na nich. Skryli sa preto do miestnosti, ktorej dvere boli zabezpečené poriadnym zámkom. Mali taký veľký strach, že neuverili ani ženám, ktoré sa od Ježišovho hrobu vrátili so správou, že Majster žije. Teraz je Ježiš opäť medzi nimi, pričom jeho prvé slová sú: „Pokoj vám!“
V tomto pozdrave vidím hlbokú teológiu. Boh si nepraje, aby sme sa báli. Nechce ani to, aby sme druhých strašili. Naopak. Máme sa snažiť prinášať im posolstvo, ktoré ich vnútro zbaví všetkého strachu a obáv, ktoré šíria všetky možné aj nemožné médiá.
Priznám sa, že keď sledujem správy plné krviprelievania a násilia, niekedy dostanem strach. Práve v takýchto chvíľach si predstavím, ako Ježiš prichádza ku mne, prekonáva zámok môjho strachu a hovorí mi: „Neboj sa, som tu s tebou. Neboj sa a prijmi môj pokoj.“

Pane Ježišu, ďakujem, že ma učíš prinášať ľuďom pokoj. Viem, že nie som najlepší žiak, ale chcem sa ďalej učiť. Ďakujem za Tvoj pokoj.