Vzal so sebou Petra i dvoch Zebedejových synov a začal pociťovať zármutok a úzkosť. Vtedy im povedal: Moja duša je smutná až na smrť. Zostaňte tu a bedlite so mnou. Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie, ako ja chcem, ale ako ty. Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. Matúš 26,37-40

V živote sa občas ocitneme v situáciách, keď sa vzpierame tomu, čo má nastať. Ak nám niečo nie je príjemné, máme tendenciu sa tomu radšej vyhnúť. Napokon, kto túži po utrpení?
Samotný Ježiš prosil Boha, aby zvážil, či je nutné, aby musel ísť „cestou kríža“. Je to prirodzené, mal strach. Na rozdiel od nás dobre vedel, čo je smrť na kríži, lebo v tých časoch to bola najbolestivejšia smrť. Ľudia pohŕdali tými, ktorí ňou museli prejsť, pretože to zväča boli najväčší lotri a zločinci.
Napriek tomu Ježiš nakoniec povie: „Bože, nech je po tvojom!“ Vedie ho k tomu láska k nám. On, Stvoriteľ, zostúpil na našu zem a zomrel smrťou, ktorá by inak čakala nás. Dokázal tým, že diabol v raji klamal v tom, že nás Boh nemá rád.
Ježiš nás vedie v modlitbe „Otče náš“ k tomu, aby sme sa nebáli povedať „nech sa stane tvoja vôľa“. Aj z jeho úst zazneli slová: „Otče môj, nie tak, ako ja chcem, ale ako chceš ty.“
Veľakrát som mal problém vysloviť tieto slová. Keď som to však urobil, moje vnútro znovu naplnil pokoj.

Bože, podobne ako Ježiš, aj ja by som sa niekedy radšej vyhol tomu, čo mi nie je príjemné. Nauč aj mňa hovoriť: „Nech sa stane Tvoja vôľa.“ Amen.