Keď jedli, vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom so slovami: Vezmite, jedzte, toto je moje telo. Potom vzal kalich, vzdal vďaku a dal im ho so slovami: Pite z neho všetci, lebo toto je moja krv zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov. Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do toho dňa, keď ho budem s vami piť nový v kráľovstve svojho Otca. Matúš 26,26-29

Kedysi stačilo slovo – a človek si mohol byť istý, že daná dohoda platí. Slovo malo svoju silu a význam. Dnes to už, žiaľ, neplatí. Istotu nám nezaistí ani zmluva potvrdená desiatimi právnikmi.
Boh ponúkol človeku možnosť získať večný život už v raji, pričom svoju ponuku ešte zopakoval po páde našich prarodičov do hriechu. Potom s nimi uzavrel zmluvu, ktorou garantoval, že uzavretú dohodu dodrží a splní.
Krátko pred svojou smrťou Ježiš uzavrel novú zmluvu, ktorú nebude treba obnovovať ďalšími obeťami. Lebo jeho krv, ktorú preleje na kríži, navždy postačí. Keď svojim učeníkom umyl nohy a vyzval ich, aby to v budúcnosti robili aj oni, dal im dva nové symboly – chlieb a kalich s vínom.
„Prijímaním“ chleba a vína si kresťania pripomínajú, komu vďačia za svoju záchranu. Počas tejto zvláštnej bohoslužby si sprítomňujú obeť svojho Spasiteľa. Tento akt im dáva novú silu a radosť z viery, že čoskoro budú v kráľovstve svojho Majstra.

Drahý Ježišu, ďakujem za slávnosť, pri ktorej ma uisťuješ, že Tvoj sľub stále platí. Dáva mi to odvahu veriť, že čoskoro oslávime naše spoločné víťazstvo v Tvojom kráľovstve.