V tú hodinu prišli učeníci k Ježišovi s otázkou: Kto je najväčší v nebeskom kráľovstve? On si zavolal dieťa, postavil ho do stredu medzi nich a povedal: Amen, hovorím vám, že ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do nebeského kráľovstva. Kto sa teda pokorí ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve. Matúš 18,1-4

Každú chvíľu prebieha nejaká anketa, ktorá prezradí celému svetu, kto je „najväčší“. Niekomu dáme medailu, zatiaľ čo iný ju nedostane, pretože nám napríklad nie je sympatický.
Ježišovi učeníci majú veľký problém. Ten pramení z toho, že všetci sú presvedčení, že ich Majster sa čoskoro stane kráľom. Hádajú sa, kto z nich získa najdôležitejšiu funkciu. Nemôžu sa dohodnúť, preto sa nakoniec obrátia na svojho Majstra, aby ich rozsúdil. Jeho odpoveď ich prekvapí.
Kto by nechcel patriť medzi významných a vážených ľudí? Minimálne prahneme po tom, aby aj nás osvietilo niekoľko lúčov slávy. Keďže túžba po sláve je taká silná, mnohí ľudia sú dokonca ochotní podstúpiť spoločenské faux pas, aby sa aspoň na chvíľu ocitli pred televíznou kamerou alebo v novinách…
Túžbu po sláve v nás prebúdza pýcha. Ježiš preto pripomína pokoru. Praje si, aby sme pochopili, že priateľstvo je viac než ľudská popularita. Musím si to pripomenúť zakaždým, keď začínam pociťovať deficit slávy či pozornosti médií.

Bože, moja márnomyseľnosť sa mi snaží nahovoriť, že by som sa mal snažiť byť „najväčší“. Ďakujem za malé deti, ktoré mi ukazujú, aký som nerozumný, keď dovolím tejto túžbe ovládať ma.