Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý chcel účtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžný desaťtisíc talentov. Pretože mu ich nemohol vrátiť, pán rozkázal predať jeho, jeho ženu, deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. Tu mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: Pozhovej mi a všetko ti vrátim. Pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a dlh mu odpustil. Matúš 18,23-27

Včera sme čítali Ježišov rozhovor s Petrom o tom, aké veľké má byť naše odpustenie. Ježiš hovorí, že svojmu blížnemu mám odpustiť sedemdesiatkrát a ešte to vynásobiť siedmimi. Neskutočné číslo.
Tým sa to však nekončí. Ježiš pokračuje vo svojom rozprávaní príbehom, ktorého úvod sme si dnes pripomenuli. Muž v tomto podobenstve dlžil sumu, ktorú by normálny človek zarobil možno za 10 000 rokov. Z tohto pohľadu znie jeho návrh ako nezmysel, pretože svoj dlh by poctivou prácou nikdy nesplatil. Kráľ mu napriek tomu dlh odpustil a dal mu milosť.
Ježiš nám predstavuje Božie milosrdenstvo, ktoré oveľa viac presahuje spomínaný vysoký počet odpustení. Ten, kto sa obracia na Boha s prosbou o pomoc, nachádza nádej aj v situácii, keď už z ľudského hľadiska žiadna šanca na zmenu nie je. Vďaka tomuto príbehu našli tisícky ľudí v beznádejnej situácii odvahu ísť ďalej a nevzdať to. Takisto tento biblický text mi pomáha veriť, že Boh miluje aj mňa a sníma zo mňa bremeno mojich hriechov.

Bože, ďakujem za tento zatiaľ nedokončený príbeh. Učí ma nachádzať nádej aj v beznádejnej situácii.