Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. (SEP) Šťastní sú tí, ktorých prenasledujú preto, že poslúchajú Boha, lebo im patrí Božie kráľovstvo. (NPK) Matúš 5,10

Byť kresťanom v islamskej krajine znamená takmer istú smrť. Napriek tomu si túto cestu volia každý rok desaťtisíce ľudí. Čo ich k tomu vedie?
Ježiš sa v kázaní nevyhýba ani tomuto smutnému osudu mnohých miliónov kresťanov, ktorí boli v posledných dvoch tisícročiach ochotní pre svoju vieru obetovať dokonca aj život. Napriek ťažkostiam a stratám im to podľa Ježiša prináša šťastie. Pochopiť túto skutočnosť je však nad naše sily.
V Ježišových slovách sa skrýva čosi zvláštne. Hádam to pochopíme, ak si uvedomíme, že človeku, ktorý trpí preto, že Boha poslúcha viac než svetské autority, sa otvára „Boží svet“. Niečo podobné zažil Štefan, prvý mučeník, krátko predtým, než ho usmrtili kamene rozzúrených Židov. Svojim katom povedal: „Hľa, vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.“ (Sk 7,56) Napriek tomu, že doňho narážali kamene vrahov, zvolal: „Pane, nepočítaj im tento hriech.“ (Sk 7,60) Hneď nato zomrel.
Mám rád spirituály, piesne otrokov, ktorí na tomto svete nemali žiadnu budúcnosť. Hoci pre mnohých boli len jedným kusom v inventári, videli to, čo ich páni vidieť nemohli – otvorené okno do vesmíru. Podobne ako Štefan, aj oni videli otvorené nebo. Pretože neboli sebeckí, podelili sa o to s nami v úžasných piesňach, vďaka ktorým je ten nádherný pohľad sprostredkovaný aj nám.

Bože, žijem v spoločnosti, kde sa zatiaľ nemusím báť, že budem trpieť pre vieru. Daj mi odvahu poslúchať Ťa aj vtedy, keď sa to zmení.