Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. (SEP) Šťastní sú pokorní, ktorí si o sebe priveľa nemyslia, lebo tým patrí Božie kráľovstvo. (NPK) Matúš 5,3

Vzdelanie. Všetci milujúci rodičia túžia po tom, aby ich deti získali vzdelanie. Urobia všetko pre to, aby svoje predstavy a zámery, ktoré majú s vlastným potomkom, naplnili. Často s nemalou finančnou podporou.
Vzdelanie je určite niečo, po čom by sme mali všetci túžiť. No netreba zabúdať, že nie každý je predurčený na to, aby dosiahol túto métu. Jeden zvládne vysokú školu ľavou zadnou, iný s vypätím všetkým síl ledva obhajobu výučného listu.
Žijeme vo svete, kde má každý trochu inú štartovaciu pozíciu. Možno aj preto som rád, že to prvé, čo Ježiš hovorí ľuďom túžiacim po šťastí, je, že nemusia byť inžinieri ani doktori teo-lógie. Dokonca povie, že môžu byť aj „chudobní v duchu“.
Počul som mnoho výkladov tohto slovného spojenia a žiadny z nich ma neurazil. Osobne mi je sympatické, ako toto slovné spojenie vyjadruje parafrázovaný preklad Nádej pre každého. Božie nebeské kráľovstvo – a tým aj šťastie v tomto pozemskom živote – patrí ľuďom, ktorí sú pokorní a nenamýšľajú si o sebe. Jednoducho nie sú nafúkanci.
Nie je jednoduché zostať pokorný a nenamyslený, keď sa mi darí viac ako ostatným. „Pýcha predchádza pád,“ hovorí ľudová múdrosť. Keď denne stojím na križovatke a musím voliť medzi pokorou a pýchou, moje šťastie vtedy napäto čaká, ako sa rozhodnem.

Bože, nezjedol som všetku múdrosť sveta a nie som ani dokonalý. Napriek tomu s pokorou verím, že Tvoje kráľovstvo vďaka Tebe patrí aj mne.