Hoci sa už viacerí pokúšali vyrozprávať rad-radom udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám to podali tí, čo boli od začiatku očitými svedkami a služobníkmi slova, predsa som aj ja uznal za dobré dôkladne a sústavne prebádať všetko od začiatku a napísať ti, vznešený Teofil, aby si poznal spoľahlivosť náuky, do ktorej ťa zasvätili. Lukáš 1,1-4

Pamätám si na časy, keď starší hovorievali: „Je to pravda, písali to v novinách!“ Skúste to povedať dnes a všetci sa na vás schuti pobavia. Každý vie, že médiá už dávno nie sú dôveryhodným zdrojom.
Nová zmluva sa začína „životopisom“ Ježiša Krista, ktorý sa pokúsili zachytiť Matúš, Marek, Lukáš a Ján. Pripomínajú, čo s Ježišom sami prežili alebo čo si pamätajú aj ich čitatelia. Každý z nich však chce osloviť inú skupinu ľudí.
Lukáš adresuje svoje rozprávanie istému Teofilovi, ktorý pochádza z pohanského prostredia. Ježišov príbeh sa pokúša opísať jazykom, ktorému by rozumel človek ovplyvnený gréckou filozofiou. Pripomína, že hodnovernosť všetkých údajov dôkladne overil u očitých svedkov, pričom Teofil má možnosť urobiť to isté.
Dnes sme v trochu inej situácii. Musíme sa spoliehať na to, že evanjelisti naozaj všetko zaznamenali tak, ako to skutočne bolo. Máme však aj jednu výhodu. Môžeme pozorovať ten úžasný proces – čo robí „viera v Ježiša“ s človekom, sledovať zmenu u ľudí, ktorí prijali evanjelium ako hodnovernú správu a dovolili Bohu vstúpiť do ich života. Aj to môže byť pre nás hodnoverným dôkazom.

Bože, ďakujem Ti za evanjeliá, ktoré prinášajú správu o živote, smrti i vzkriesení Tvojho Syna. Ďakujem aj za ľudí, ktorých táto správa mení.