On obráti srdce otcov k synom a srdce synov k otcom, aby som pri svojom príchode neuvalil na zem kliatbu. Malachiáš 3,24

Včera som spomenul ženu, ktorá, keď nedostala peniaze, prekliala môjho kamaráta. My možno nikoho nepreklíname. No znamená to, že sme lepší?
Stvoriteľ varuje, že národ, ktorý nevenuje pozornosť vzťahom v rodinách, postihne kliatba. Inými slovami, vzťahy v našich rodinách rozhodujú o tom, v akej krajine budeme žiť. Môžeme si teda vybrať – buď prijmeme požehnanie, alebo kliatbu.
A teraz sa vráťme k onej žene. Možno ste ju vo svojej mysli odsúdili rovnako ako ja, keď som ten príbeh počul. Neskôr som si však spomenul na slová apoštola Petra, ktorý radí: „Neodplácajte sa zlým za zlé ani zlorečením za zlorečenie, naopak, vy žehnajte, lebo ste boli povolaní, aby ste sa stali dedičmi požehnania.“ (1Pet 3,9)
Neverím, že niekto by si prial žiť v prekliatej krajine. Preto by sme mali venovať pozornosť textom, ktoré nám radia, ako sa dá kliatbe vyhnúť. Začať mám doma u seba. Napríklad tým, že keď som rozčúlený, nebudem nikomu z mojich blízkych priať nič zlé. Vo chvíli, keď sa to naučím, môžem rozširovať okruh tých, ktorým budem priať len dobro.
Veľmi dobre viem, že to nie je ľahké. Najmä keď mám pocit, že mi práve niekto ublížil. Vtedy sa nežehná ľahko. Ale nič nie je nemožné.

Bože, moje ústa neraz vyriekli niečo, čo sa podobalo kliatbe. Odpusť mi to a radšej ľuďom v mojom okolí žehnaj. Ďakujem.