Potom mi ukázal veľkňaza Jošuu, ktorý stál pred Hospodinovým anjelom. Po jeho pravici stál satan, aby na neho žaloval. Hospodin povedal satanovi: Nech ťa Hospodin pokarhá, satan! Nech ťa pokarhá Hospodin, ktorý si vyvolil Jeruzalem! Či on nie je obhorok, vytrhnutý z ohňa? Zachariáš 3,1.2

Neviem, či si ešte pamätáte na túto detskú riekanku. Vybavila sa mi pri čítaní príbehu, ktorý ma zaujal, a preto ho chcem s vami dnes prebrať.
Prorok Zachariáš má zvláštne videnie. Veľkňaz Jošua sa v ňom nachádza pred Božím súdom. Nevyzerá vôbec príťažlivo, je celý „špinavý od svojich hriechov“. Nadôvažok vedľa neho stojí diabol, aby toho nebolo naozaj málo.
Týmto príbehom sa budeme zaoberať aj v ďalších dňoch. Prečo je vôbec zaujímavý? Židia sa na veľkňaza pozerali ako na svoj vzor, no Jošua mi však vzor vôbec nepripomína.
Diablovi je jasné, že Boh vie o všetkom, čo Jošua nezvládol. Napriek tomu chce žalovať. Potrestaný nakoniec nie je veľkňaz, ale on, pretože svojou výpoveďou nechcel pomôcť, ale ublížiť.
Boh o mne vie všetko. Vie oveľa viac, než koľko by mu o mne mohol narozprávať diabol. Vie všetko – a napriek tomu ma má rád. Preto Hospodin „karhá“ žalobcu a ujíma sa mňa – obvineného.

Bože, ďakujem, že nepočúvaš rôzne žalobaby. Som rád, že ma miluješ nehľadiac na to, čo sa Ti donesie do uší.