Lebo milosrdenstvo chcem, a nie obetu, poznanie Boha viac ako spaľované obety. Ozeáš 6,6

„Uvedom si, že ako kresťan musíš pomáhať každému človeku, ktorý ťa požiada o pomoc!“ Túto vetu mi nedávno napísal jeden čitateľ môjho blogu.
Priznám sa, že otázka pomoci je téma, o ktorej veľmi často uvažujem. Život na „fare“ mi na to poskytuje množstvo námetov. Už len fakt, že veľa ľudí je presvedčených, že každý kňaz má doma „štátnu tlačiareň cenných papierov“ alebo aspoň mincovňu.
Ako to myslí Tvorca v texte zaznamenanom prorokom Ozeášom? Naozaj mám každému „núdznemu“ splniť jeho priania? Veď už len keď použijem zdravý sedliacky rozum, človek si uvedomí, že to nie je možné. Stvoriteľ to po mne ani nechce.
Mnohí ľudia vnímajú „pomoc druhým“ ako obeť, ktorou platia za svoje hriechy, aby si zaistili „večnosť“. Rovnako to chápali aj Židia za čias Ozeáša. Chceli si tým kúpiť Božiu priazeň.
Prorok obracia našu pozornosť na milosrdenstvo. Ale čo také milosrdenstvo je? Pri hľadaní odpovede mi pomohla otázka: „Je Boh milosrdný? Prečo mi teda nesplní všetko, o čo ho vo svojich modlitbách prosím?“ Skutočné milosrdenstvo totiž nemá vplyv len na emócie, ale používa aj rozum.
Byť milosrdným nie je ľahké. Hrozia totiž dva extrémy. Bez emócií sa časom stane z mojej pomoci nepríjemná obeť. Bez rozumu sa zas ja postupne stanem obeťou tých, ktorí budú moju pomoc zneužívať. Preto potrebujem oboje – múdrosť aj lásku.

Bože, je veľmi ťažké preukazovať skutočné milosrdenstvo. Pomôž mi, prosím, aj dnes spojiť Tvoju múdrosť s Tvojou láskou.