Teraz ja, Nabuchodonozor, chválim, vyvyšujem a oslavujem Kráľa nebies, ktorého všetky činy sú správne, ktorého cesty sú spravodlivé a ktorý môže pokoriť tých, čo kráčajú v pýche. Daniel 4,34

Dôležité rozhodnutie je dobré urobiť dnes. Neviem, či tu zajtra ešte budem. Platí to najmä v oblasti vzťahov, ale aj vo veciach, ktoré rozhodujú o našej budúcnosti.
Na začiatku knihy Daniel bol pohan Nabuchodonozor presvedčený, že jeho vojsko porazilo nielen Židov, ale aj ich Boha – Hospodina. Posvätné predmety, ukradnuté z jeruzalemského chrámu, preto „zaniesol do klenotnice svojho boha“. (Dan 1,2)
Uplynulo niekoľko rokov a kráľ spoznal, že Hospodin nie je mŕtvy a dokonca ani porazený. Dokázal kráľovi, že stále žije a má oveľa väčšiu moc než všetky ostatné božstvá, ktoré kráľ poznal.
V knihe Daniel pozorujeme, ako sa pohan postupne mení na Hospodinovho vyznávača. Každý príbeh opisuje jeho posun vpred. Najprv mohol sledovať, ako Hospodin požehnal štyroch židovských mladíkov, ktorí sa rozhodli zostať verní svojmu Bohu. Potom prišiel prvý sen, neskôr, skúsenosť s rozpálenou pecou. Všetko vyvrcholilo snom, po ktorom žije sedem rokov ako zviera. Až potom prestal vzdorovať tomu, čo cíti vo svojom vnútri, a rozhodol sa prijať Hospodina za jediného Boha. Trvalo mu to dlho, ale ešte nebolo neskoro.
Zajtrajšok už nemusí byť. Je čas zastaviť sa a premýšľať o tom, na čo by som dnes nemal v žiadnom prípade zabudnúť.

Bože, ďakujem, že do Tvojich rúk môžem zveriť nielen dnešný deň, ale aj svoju večnú budúcnosť. U Teba som v bezpečí.