V dňoch týchto kráľov Boh nebies dá povstať kráľovstvu, ktoré bude trvať naveky, nebude zničené a nebude patriť inému ľudu. Rozdrví všetky tie kráľovstvá a skoncuje s nimi, ono však bude stáť naveky. To, že si videl kameň odštiepený z hory bez zásahu rúk, ktorý rozdrvil železo, bronz, hlinu, striebro a zlato, znamená, že veľký Boh oboznámil kráľa s tým, čo nastane. Sen je pravdivý a jeho výklad je spoľahlivý. Daniel 2,44.45

Názov pre toto zamyslenie som si „požičal“ od spomínaného spisovateľa Ericha von Dänikena, pretože dobre vystihuje obsah proroctva, ktoré je staré vyše dva a pol tisícročia.
Daniel opísal, čo nás ešte len čaká. Hovorí o tom, čo je celé veky nádejou všetkých kresťanov – o kráľovstve, ktoré nebude čeliť vojnám, pretože sa bude rozprestierať na celej planéte.
Množstvo ľudí sa nad týmito slovami pousmeje. V lepšom prípade si povedia: „Utópia.“ Niektorí si zase možno pomyslia: „Bolo by krásne, keby to bola pravda. Ale je to iba rozprávka.“
Rozmýšľam, čo si asi hovorili Danielovi súčasníci, keď počuli, že po Babylone príde ríša Médov a Peržanov a po nich akísi Gréci, ktorí boli v tom čase rozdrobení do mestských štátov bojujúcich proti sebe. Verili týmto výmyslom?
Všetko, čo Daniel predpovedal o Babylone a ďalších ríšach, sa splnilo. Preto nemám dôvod neveriť, že príde okamih, „keď Boh nebies dá povstať kráľovstvu, ktoré nebude zničené naveky“. Teším sa na naplnenie tejto časti Danielovho proroctva.

Bože, ďakujem, že s Tebou môžem spomínať aj na budúcnosť. Tieto „spomienky“ mi pomáhajú znášať všetky životné nástrahy.