Kráľ, na lôžku ti prichádzali myšlienky o tom, čo sa má udiať neskôr. Ten, čo odhaľuje tajomstvá, dal ti vedieť, čo bude. Čo sa mňa týka, toto tajomstvo mi nebolo odhalené preto, že by moja múdrosť prevyšovala všetky živé tvory, ale aby bol kráľ oboznámený s významom sna a spoznal myšlienky srdca. Daniel 2,29.30

Čo bude, keď tu nebudem? Položili ste si niekedy túto otázku? Má ma zaujímať, ako budú raz žiť moje deti a ďalšie generácie? Alebo na to nemám vôbec myslieť a žiť len pre dnešok?
Kráľa trápilo, čo bude po jeho smrti s Babylonskou ríšou. Prial si, aby jeho kráľovstvo ďalej prosperovalo. Chcel to tak kvôli svojim potomkom, ale ako panovník aj kvôli obyvateľom svojej ríše.
Stvoriteľ v sne odhalil babylonskému kráľovi, ako sa budú vyvíjať dejiny po jeho smrti. Súčasne mu prostredníctvom Daniela ukázal, že pre obavy o budúcnosť nemá prestať vnímať prítomnosť.
Pri čítaní tohto príbehu premýšľam o tom, prečo sa aj mňa niekedy zmocnia obavy o budúcnosť, ktoré ma zbavia schopnosti radovať sa z toho, čo práve prežívam. Určite robíme dobre, keď myslíme na budúce generácie, ale nesmieme to preháňať, aby nás naše obavy napokon neochromili.
Neviem, čo bude, keď tu nebudem. Svet sa nezrúti a „život“ pôjde ďalej. Nikto, a teda ani ja, nie je nenahraditeľný, a preto je dobré uvedomiť si, akí sme pominuteľní. Múdry človek prehodnotí svoje priority a vychutnáva si prítomnosť – čas, ktorý mu je daný.

Bože, občas mám obavy o budúcnosť svojich detí. Upokojuje ma viera, že sa o ne postaráš, ako sa staráš o mňa. Ďakujem.