Daniel teda išiel k Arjóchovi, ktorého kráľ poveril vyhubením babylonských mudrcov, a povedal mu: Nevyhub babylonských mudrcov, zaveď ma pred kráľa a ja mu sen vyložím. Nato Arjóch urýchlene predviedol Daniela pred kráľa a povedal mu: Našiel som muža z judských zajatcov, ktorý by mohol kráľovi rozpovedať sen a jeho význam. Daniel 2,24.25

Spoločnosť, v ktorej žijeme, nás od útleho detstva vedie k tomu, aby sme využili každú príležitosť a šancu. Úspešní sú predsa len tí, čo majú ostré lakte a sú ochotní ísť aj cez mŕtvoly.
Bola to jedinečná príležitosť. Podľa kráľovho rozkazu mali byť popravení poradcovia, ktorí ani pomocou nadprirodzených síl nedokázali odhaliť budúcnosť. Vykonávanie trestu už prebiehalo. Daniel mohol počkať, kým budú všetci usmrtení a stal by sa tak jediným kráľovým poradcom. Mnohí, ktorých čakala smrť, by to určite urobili a využili tak situáciu vo svoj prospech.
Daniel mal však inú výchovu. Jeho Boh si nepraje zbytočnú smrť. Keď mu Boh prezradil kráľov sen a jeho výklad, prvé, čo urobil, bolo, že požiadal o okamžité zastavenie genocídy mágov a babylonských vedcov.
Bolo to rozumné? Mnohí to mohli považovať za prejav slabosti. Aj my by sme možno uvažovali podobne, no Danielovi to ani nenapadne. Vie, že keby mu Boh neprezradil kráľov sen a neoznámil jeho výklad, aj on by bol o hlavu kratší.
Svojím konaním Daniel zastavil nezmyselnú genocídu, a tak mi napadá otázka: Čomu dnes môžem zabrániť ja?

Pane Bože, niekedy som v pokušení tvrdo ísť za svojím cieľom aj na úkor iných. Vďaka za nastavené zrkadlo, ktoré ma včas pribrzdí.