Opýtal sa ma: Videl si, človeče? Potom ma viedol späť pozdĺž brehu rieky. Keď som sa vrátil, na brehu rieky bolo veľmi mnoho stromov, a to na oboch stranách. Povedal mi: Táto voda tečie do východnej oblasti a steká k Arabe. Keď sa vleje do mora so slanou vodou, jeho vody sa uzdravia. Každá živá bytosť, ktorá sa hýbe tam, kam príde rieka, bude žiť. Potom bude mnoho rýb, lebo kamkoľvek sa tieto vody dostanú, iné vody sa uzdravia, a bude žiť všetko, k čomu rieka príde. Ezechiel 47,6-9

Obdivujem Židov, ktorí v kibucoch dokážu zmeniť nehostinnú krajinu na zelenú záhradu. Zatiaľ čo Arabi žijú ďalej v púšti, židovskí osadníci pracujú, aby im Hospodin mohol žehnať.
V Ezechielových slovách nie je iba myšlienka viditeľného Božieho požehnania. Prorok pripomína, že bez Hospodina by život na zemi nebol možný. Nie sme tu vďaka náhode, ale genialite vesmírneho Architekta.
Veda sa snaží odhaliť tajomstvo života. Zatiaľ sa jej to však nedarí. Vieme, z čoho sa skladá bunka, vieme čítať DNA, ale v čom tkvie samotný život, to stále zostáva tajomstvom, ktoré si Stvoriteľ chráni. Zrejme vie, prečo.
Ezechielovo proroctvo prináša nádej do budúcnosti. I keď ľudstvo devastuje prírodu a robí z nej mŕtvu zem, posledné slovo bude mať Stvoriteľ. Vedel, čo bolo treba urobiť na začiatku, a vie, čo treba urobiť na konci. To je dobrá správa.

Bože, ďakujem, že nenechávaš našu planétu napospas našej chamtivosti. Vďaka za správu, že nielen s ňou, ale aj so mnou máš svoj plán. Večný plán.