Až keď dopustím na nich túto pohromu, potom spoznajú, že ja som Hospodin a nadarmo som nehovoril. Ezechiel 6,10

Nedávno som narazil na zaujímavý citát, ktorého autorkou je Božena Němcová: „Úprimný priateľ je ten, kto ťa napomenie a povie ti pravdu do očí. Váž si ho!“
Prorok Ezechiel dostal od Stvoriteľa ťažkú úlohu – oznámiť Izraelitom príčinu pádu Jeruzalema a zničenia Šalamúnovho chrámu. Mal im tlmočiť, že sa to stalo pre ich hriechy, keďže opovrhovali morálkou a túžili žiť pohodlným životom na úkor druhých… Izraeliti sa museli dozvedieť pravdu, lebo len tak mohlo dôjsť k náprave ich myslenia a konania. Práve to bolo nevyhnutnou podmienkou, aby sa mohli vrátiť do svojej krajiny.
Problém však spočíva v tom, že zlé správy a kritiku nepočúvame radi. Lepšie sa nám počúvajú lichôtky a príjemné správy, hoci tušíme, že nie sú pravdivé. Radšej strkáme hlavu do piesku v naivnej viere, že tým zmeníme realitu.
Určite aj vy poznáte ľudí, ktorí vedia, že s ich zdravím nie je niečo v poriadku. Samozrejme, nejdú k lekárovi, pretože sa boja, že im potvrdí ich predtuchu.
Viem, že potrebujem niekoho, kto ma upozorní na moje nesprávne konanie v oblasti mojich vzťahov, práce, zdravia aj viery – napriek tomu, že ho nepochopím. Ak si túto kritiku pozorne vypočujem, vyhnem sa problémom, ktoré môžu vyvstať z mojich chýb. Sám dobre viem, že ich nie je málo.

Bože, ďakujem Ti za priateľov, ktorí riskujú moje nepochopenie, a povedia mi, čo potrebujem počuť. Ďakujem, že aj Ty sám si takýmto priateľom.