Púšťaj svoj chlieb po vodnej hladine, lebo po mnohých dňoch ho nájdeš. Daj podiel siedmim aj ôsmim, lebo nevieš, čo zlé sa stane na zemi. Kazateľ 11,1.2

„Čo máš zjesť zajtra, zjedz dnes. Čo máš urobiť dnes, nechaj na zajtrajšok. Možno tu zajtra nebudeš!“ Toto arabské príslovie si priniesol z Kuvajtu otec môjho spolužiaka.
V súvislosti s arabským príslovím mi napadla aj Šalamú-nova rada: „púšťaj svoj chlieb po vodnej hladine“, ktorej chýba akákoľvek logika. Veď nič, čo pustíme po vode, sa nám nevráti, pretože to odnesie prúd. A deliť sa so siedmimi alebo dokonca s ôsmimi? To je rovnako „dobrá“ rada ako tá predchádzajúca.
Dlho som vnímal Šalamúnove slová týmto spôsobom. Jednoducho som im nerozumel. Dnes to vidím trochu inak. Svet je veľmi nestály – všetko, čo mám, môžem v priebehu niekoľkých minút stratiť. Moje úspory môže znehodnotiť mena alebo krach banky, o prácu ma môže pripraviť napríklad klebeta a dom mi môže zničiť oheň alebo veľká voda.
Ak sa na Šalamúnove slová pozriem z tohto uhla pohľadu, nepripadajú mi až také bláznivé. A preto som prišiel k logickému záveru, že ak pomáham iným v čase, keď sa mi darí, možno raz, keď sa karty obrátia, pomôžu oni mne.
Ako starnem, nepovažujem za scestnú ani radu s púšťaním chleba po vode. Možno sa mi z neho nikdy nič nevráti. Môžem však podobne ako štafetový kolík posunúť dobro, ktoré som v živote dostal nezaslúžene od úplne neznámych ľudí.

Bože, moje srdce je sebecké, nerado niečo púšťa a rozdáva. Ďakujem, že mi ho pomôžeš zmeniť a k štedrosti mi pridáš aj múdrosť.