Ak padnú, jeden druhého zodvihne. Beda však samotnému, keď padne, a niet druhého, kto by ho zodvihol. Aj dvom, keď ležia, je teplo, ale jeden sa ako zahreje? Jednotlivca možno premôcť, dvaja sa však už postavia na odpor, ale trojitá šnúra sa tak rýchlo nepretrhne. Kazateľ 4,10-12

Súčasnosť je typická tým, že stále viac ľudí volí samotu a žije single. Majú pocit, že im bude lepšie, nebudú sa musieť s nikým dohovárať a o všetkom budú môcť rozhodovať sami.
V čase Šalamúna žila väčšina ľudí v spoločenstvách, teda v rodine. Tých, ktorí zostali sami, bolo málo. Samota bola vtedy považovaná za určitú „kliatbu“ a, naopak, šťastie ľudia spájali práve s manželstvom, deťmi a rodinou.
V čom spočíva nebezpečenstvo samoty? Kým sme mladí, zdraví a máme prácu, tak je všetko v poriadku. Ale keď príde choroba alebo staroba, objavujeme tienisté stránky single života. Môže sa stať, že spadneme a nebudeme mať človeka, ktorý by nás zodvihol a pomohol nám.
Na tomto príklade Šalamún ukazuje, akú úlohu v našom života zohráva Pán Boh. Môže byť tým, kto nás zdvihne, keď z rôznych príčin zostaneme sami. Môže to urobiť – ale záleží len na nás, či mu to dovolíme.
Kedysi som navštívil starenku, ktorá žila na samote v horách. „Nie je ti tu smutno? Nebojíš sa tu sama?“ spýtal som sa jej. Odpovedala: „Nie, je tu so mnou Ježiš. Celý deň sa spolu rozprávame.“

Bože, som rád, že budeš so mnou, keď zostanem sám. Ukáž mi, koho osamelého môžem dnes navštíviť a potešiť.