Čo je, je už dávno. Čo má byť, bolo už dávno. Boh však vyhľadáva, čo sa pominulo. Ďalej som videl pod slnkom: kde má byť právo, tam je svojvôľa; kde má byť spravodlivosť, tam je bezprávie. Pomyslel som si: Spravodlivého aj svojvoľného bude súdiť Boh. Určil čas na každú príležitosť a na každý skutok. Kazateľ 3,15-17

Keď som ako chlapec prývkrát uvidel sochu so zaviazanými očami a s váhami v ruke a počul, že predstavuje spravodlivosť, nerozumel som tomu. Pýtal som sa: „Prečo má zaviazané oči?“
Šalamún sa snažil nájsť zmysel svojho bytia nezávisle od Stvoriteľa. Neúspech v tomto pokuse ho vrátil späť k Bohu, keďže jedným z dôvodov bola absencia spravodlivosti. Kráľ zdesene zistil, že v jeho krajine je právo pokrivené, no sebakriticky si uvedomil, že na tom má svoj podiel viny.
Dnes to nie je o nič lepšie. Aj my môžeme konštatovať, že „kde má byť právo, tam je svojvôľa“. Ak vylúčime existenciu absolútnej spravodlivosti, ktorú Šalamún vidí v Bohu a jeho súde, možno sa pridáme k Šalamúnovi, ktorý o období, keď hľadal zmysel života bez Boha, nadčasovo konštatoval: „Márnosť márností!“ (Kazateľ 1,2)
Často počúvam, že som slaboch, keď potrebujem vieru. Niektorí zvyknú prirovnávať vieru k „barličke“. Kto niekedy potreboval skutočnú barlu, vie, že je lepšie chodiť s ňou, než bez nej sedieť doma a byť závislý od druhých. A tak som rád, že môžem veriť, že jedného dňa Boh narovná právo a dá milosť všetkým, ktorí hľadajú spravodlivosť.

Bože, nechcem byť medzi tými, ktorí „krivia právo“. Daj mi, prosím, svoju múdrosť, nech nikomu nekrivdím. Ani Tebe.