Pre človeka nie je nič lepšie, ako keď je, pije a pri svojej námahe si dožičí dobré veci. Videl som, že aj to pochádza z Božej ruky. Kazateľ 2,24

„Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche!“ hovorieval môj dedko. Vtedy som významu tohto výroku vôbec nerozumel. Mám pocit, že dnešná generácia zďaleka netuší, ako to naši múdri predkovia mysleli.
Šalamún spomína v druhej kapitole všetko, čím sa zapodieval a čo podrobne a starostlivo skúmal v časoch, keď hľadal zmysel života. Zistil, že bez idey večnosti je všetko márnosť. Nech urobíme čokoľvek, všetko sa raz skončí a čas nás vymaže z pamäti.
Múdry starý kráľ nakoniec pridáva ešte jednu radu. Je určená ľuďom, ktorí sa smejú viere v Stvoriteľa, nepovažujú sa za výsledok jeho tvoriaceho diela a neveria ani tomu, že s nami má plány, ktoré nám otvárajú dvere do večnosti.
Aká je teda jeho rada? Aby si užili to, čo majú, a radovali sa, kým to ešte ide, pretože nevedia, kedy im život uštedrí také rany, po ktorých sa už radovať nebudú vedieť. Radí im, aby si vychutnávali jedlo a pitie, pretože zajtra im chutiť nemusí a pozajtra tu už ani nemusia byť.
Teraz sa častejšie stretávam s človekom, ktorý bol vždy gurmán. Obyčajný chlieb dokázal jesť s takou chuťou, že všetkým okolo tiekli sliny. Dnes je to minulosť, prestalo mu chutiť a on je, pretože vie, že jesť musí.
Chuť do jedenia je podľa Biblie Boží dar a každé jedlo si máme vychutnať tak, ako keby bolo posledné v našom živote.

Bože, ďakujem Ti, že si viem vychutnať hostinu, ale aj obyčajný chlieb s trochou soli. Ďakujem za dar chuti.