Absolón mu odvetil: Pozri sa, hovoríš dobre a správne, no zo strany kráľa ťa nemá kto vypočuť. Absolón dodal: Mňa by mali ustanoviť za sudcu v krajine! Spravodlivo by som rozhodol v každom spornom či súdnom prípade. Keď sa niekto priblížil, aby sa mu poklonil, vystrel ruku, objal ho a pobozkal. Druhá Samuelova kniha 15,3-5

„Voľte mňa! Keď vyhrám voľby, urobím z našej krajiny raj!“ Touto vetou by sa dali zhrnúť predvolebné sľuby všetkých strán. Ako je to však s takými sľubmi po voľbách, všetci dobre vieme.
Absolón sa nemôže dočkať chvíle, keď sa stane kráľom. Keďže sa vo vtedajších časoch nový kráľ hľadal vo chvíli, keď starý zomrel, Absolónove túžby nemali opodstatnenie. Dávid predsa ešte nemá v pláne zomrieť, no jeho syn sa rozhodol veci urýchliť. Spochybňuje vládu svojho otca a sľubuje…
Jeho iniciatíva sa skončila občianskou vojnou a smrťou Absolóna. Staré dobré „keby bolo keby“ platilo už vtedy. Všetci, ktorí na to mladému princovi skočili, neskôr ľutovali.
Každý deň nás chce niekto presvedčiť, aby sme sa pridali na jeho stranu. Robíme množstvo drobných rozhodnutí, vyhodnocujeme množstvo informácií, ktoré ovplyvňujú našu voľbu.
Príbeh Dávida a Absolóna je typickou ukážkou toho, ako vedia strpknúť aj najlepšie „jabĺčka“, ktoré na začiatku vyzerajú veľmi lákavo. Absolón bol nedočkavý a chamtivý, bol ochotný zabiť vlastného otca. Vedome sľuboval nesplniteľné, no skončil ako predčasne odtrhnuté, nedozreté jablko.

Bože, občas mi chýba trpezlivosť. Nauč ma robiť veci v správny čas a sľubovať iba to, čo môžem splniť.