Nech si, prosím, môj pán nič nerobí z toho naničhodníka. Je taký, ako naznačuje jeho meno. Volá sa Nabál a bláznovstvo je v ňom. Ja však, tvoja služobnica, som nevidela mládencov, ktorých si poslal, môj pane. Dávid odpovedal Abigajil: Nech je zvelebený Hospodin, Boh Izraela, ktorý mi ťa dnes poslal oproti. Prvá Samuelova kniha 25,25.32

Život ma naučil, že mnohým problémom sa môžem vyhnúť, ak počúvnem tých, ktorí sa v danej chvíli neriadia emóciami ako ja. Vonkoncom neprekáža, keď tou emočnou „brzdou“ je práve manželka.
Dávid zachránil Nábalovi mnoho oviec. Krajinou niekedy tiahli bandy lupičov, ktoré kradli všetko, na čo narazili. Dávidova prítomnosť budila medzi týmito bandami rešpekt a Karmelu sa radšej vyhýbali. Preto sa nemôžeme diviť, že Dávid čakal od Nábala vďačnosť.
Abigajil na rozdiel od svojho chamtivého muža vedela, čo sa patrí. Tušila, akú reakciu vyvolá manželovo prchké správanie u Dávida, a preto začala konať a kuť želiezko, pokým je ešte horúce.
Nábalovo správanie Dávida skutočne vyviedlo z miery. Keby nestretol Abigajil, deň by sa skončil krviprelievaním, pričom krv by netiekla z oviec a kôz. Ten vľúdny ženský hlas ho však zastavil. Dávid si uvedomil, že Abigajil poslal Hospodin, aby ho zastavil a zabránil tak zbytočnej katastrofe.
Som rád, že aj mne posiela Boh do cesty ľudí, ktorí ma zastavia vo chvíli, keď sa dám vyprovokovať a začnú ma ovládať emócie. Títo ľudia sa môžu stať mojou záchrannou brzdou, ak im to, pravdaže, dovolím.

Bože, ďakujem Ti za ľudí, ktorí sú ochotní pribrzdiť ma, keď mám chuť urobiť nejakú hlúposť.