Pri ich návrate, keď sa po víťazstve nad Filištíncom Dávid vracal, vyšli ženy zo všetkých izraelských miest za spevu a tancov oproti kráľovi Saulovi s bubnami, s radostným spevom a hrou na hudobných nástrojoch. Ženy pri tanci spievali: Saul porazil svoje tisíce, Dávid však svoje desaťtisíce! Saul sa preto veľmi rozhneval. Tento popevok sa mu vôbec nepáčil. Prvá Samuelova kniha 18,6-8

Počul som, že bývalé Československo sa rozpadlo preto, lebo „dvaja kohúti sa na jedno smetisko nezmestia“. Hoci to bude trochu zložitejšie, ale kúsok pravdy na tom zrejme bude.
Saul začína žiarliť na Dávida, ktorého si kráľ vybral do svojich služieb, pretože začína mať v bojoch väčšie úspechy ako panovník. A to sa neodpúšťa. V Saulovej hlave sa rodí plán, ako sa šikovného mladíka zbaviť. Kráľ však netuší, že Dávid získal dôležitého spojenca v princovi Jonatánovi, ktorý v súboji medzi Saulom a Dávidom zohrá veľmi významnú rolu.
Musím priznať, že Saulovi som dlho nerozumel. Aby som ho pochopil, sám som musel prežiť podobnú situáciu a zažiť emócie človeka, ktorý sa pomaly dostáva na „druhú koľaj“.
Nie je to vôbec príjemné, pričom v Saulovom prípade to mohlo byť ešte horšie. V takej situácii naše vnútro naplní nenávisť a strach a ani si to človek nemusí uvedomovať.
Múdry človek však spozná vhodný okamih na to, aby odovzdal štafetu a radoval sa zo spoločného úspechu.

Bože, nauč ma priať úspech tým, čo prichádzajú po nás, aby prevzali „štafetu“. Namiesto boja im chcem radšej pomáhať.