Vtedy Eli pochopil, že chlapca volal Hospodin. Eli povedal Samuelovi: Choď si ľahnúť, no ak by ťa zase volal, povedz: Hovor, Hospodin, tvoj služobník počúva. Samuel nato odišiel a ľahol si na svoje miesto. Hospodin prišiel, zastal si a zvolal ako predtým: Samuel, Samuel. Ten odpovedal: Hovor, tvoj služobník počúva. Prvá Samuelova kniha 3,8-10

Ernest Hemingway sa raz takto vyjadril: „Prejdú dva roky, kým sa naučíme rozprávať, a päťdesiat, kým sa naučíme mlčať.“ Mňa by však zaujímalo, ako dlho trvá, kým sa naučíme počúvať.
Anne, o ktorej sme rozmýšľali v posledných dňoch, sa narodil syn Samuel. Keď vyrástol, matka ho zverila do opatery kňazovi Elimu. Od neho sa chlapec postupne naučil všetko, čo bude potrebovať, aby mohol raz nastúpiť na jeho miesto.
Keď v jeden večer ležal na svojom lôžku, počul, ako ho ktosi volá: „Samuel, Samuel!“ Myslel si, že ho volá Eli. No ten mu tvrdil, že to nebol on. Zopakovalo sa to ešte dvakrát a chlapec zakaždým utekal za kňazom. Eli zrazu pochopil, že chlapcovi sa prihovára samotný Boh. Poučil ho teda, čo má urobiť. V ten deň sa začala nová etapa Samuelovho života. Stal sa z neho „vidiaci“ – prorok.
Uvažoval som o tom, ako by som reagoval na Samuelovom mieste. Možno by sa mi to javilo ako nepodarený žart, možno by som to vzdal po druhom pokuse zistiť, kto ma to volá… Ktovie.
Samuel to však nevzdal a vďaka tomu sa stal významnou osobnosťou židovských dejín. Stačilo, aby pozorne počúval a v správnu chvíľu adekvátne zareagoval.

Bože, hovoriť už viem. Občas, keď mi dochádzajú slová, aj mlčím. Nauč ma, prosím, počúvať a správne reagovať.