Anna odpovedala: Nie je to tak, môj pane, som žena, ktorá má dušu plnú bôľu. Nepila som víno ani iný opojný nápoj, iba dušu som si vylievala pred Hospodinom. Nepokladaj svoju služobnicu za ničomnú ženu, lebo čo som doteraz hovorila, pochádzalo z veľkého žiaľu a trápenia. Eli na to povedal: Choď v pokoji… Prvá Samuelova kniha 1,15-17

Boli ste niekedy obvinení z niečoho, čo nebola pravda? Ak áno, viete, ako sa taký človek cíti. Podobne to bolo aj v prípade Anny, pri ktorej sa dnes zastavíme tretíkrát.
Pre Annu to musel byť šok. Veď do svätyne prišla hľadať pochopenie a úľavu vo svojej bolesti. Namiesto toho ju kňaz Eli obvinil, že opitá vkročila na posvätnú pôdu.
Premýšľam, čo by som robil na jej mieste. Ako sa poznám, asi by ma Eli vyprovokoval. Možno by som mu povedal niečo „od srdca“. Potom by som sa otočil a pri odchode poriadne treskol dverami.
Aj Annine emócie boli silno zasiahnuté, ale napriek tomu zostala pokojná. Vo všetkej úcte Elimu vysvetlila, že sa mýli. Zdôverila sa mu so svojím problémom a čakala na jeho reakciu.
Anna je pre mňa vzorom, ako reagovať, keď ma niekto obviní z niečoho, čo nie je pravda. Namiesto trieskania dverami si mám zachovať rozvahu a pokúsiť sa všetko vysvetliť. Neraz som sa presvedčil, že to funguje.

Bože, pomôž mi udržať emócie pod kontrolou, keď sa stretnem s nepravdivým obvinením. Daj mi rovnakú múdrosť, akú prejavila Anna. Nechcem zbytočne vyvolávať napätie.