To boli mestá určené pre všetkých Izraelitov aj pre cudzincov, ktorí sa zdržiavali medzi nimi. Ta mal utiecť každý, kto by niekoho omylom zabil, aby nezomrel rukou krvného pomstiteľa, kým sa nepostaví pred pospolitosť. Jozua 20,9

Trest smrti – téma, ktorá rozdeľuje svet. Kedysi bol tento trest u nás bežný, ale po jeho zrušení už sériovým vrahom ani vlastizradcom smrť nehrozí. Je to dobré alebo nie? Kto pozná odpoveď na túto chúlostivú otázku?
Keď Izraeliti obsadili zasľúbenú krajinu, Hospodin uvádza do praxe všetky zákony, ktoré vydal prostredníctvom Mojžiša pod horou Sinaj. To, čo bolo pre prechádzajúcu generáciu teóriou, sa teraz stáva životnou realitou.
V spoločnosti, kde platil zákon „krvnej pomsty“, musel tento príkaz znamenať jedine revolúciu. Už to nie je príbuzný zabitého, kto rozhoduje o živote a smrti podozrivého. Teraz človek, ktorý má na svedomí smrť inej ľudskej bytosti, má podľa Hospodina právo na spravodlivý súd. Ak dokáže, že nezabil úmyselne, bude žiť. V opačnom prípade zomrie rukou krvného pomstiteľa.
Na rozdiel od dnešnej spoločnosti Biblia pozná trest smrti. Mohol byť uložený tomu, kto bol verejným súdom uznaný za vinného z konania, na ktoré sa tento absolútny trest vzťahoval.
To, čo možno niekoho zarazí, je skutočnosť, že sa to deje na Boží príkaz. Boh súhlasí s trestom smrti, ale súčasne robí opatrenie, ktoré má znížiť riziko justičného omylu, pretože nás pozná. Hospodin vie skĺbiť právo a milosrdenstvo.

Bože, si jediný sudca, ktorý vie, kedy je nevyhnutné trestať a kedy udeliť milosť. Buď milostivý aj voči mne.