Izraeliti urobili, ako im Jozua prikázal: zdvihli dvanásť kameňov z prostriedku Jordánu, ako Hospodin povedal Jozuovi, podľa počtu dvanástich izraelských kmeňov, priniesli ich na miesto, kde prenocovali, a tam ich uložili. Jozua dal postaviť dvanásť kameňov v Jordáne na mieste, kde stáli nohy kňazov, ktorí niesli archu zmluvy. Sú tam až dodnes. Jozua 4,8.9

Pri svojich potulkách niekedy narazím na staré kríže, na ktorých nie je žiadny nápis. Zanechal ich tu niekto, kto nám chcel pripomenúť niečo, čo tak radi prehliadame.
Izraeliti stoja po štyridsiatich rokoch opäť na hraniciach svojho nového domova. Delí ich len rozvodnený Jordán. Zažijú však zázrak. Hospodin zastaví vody Jordánu a oni cezeň prejdú suchou nohou. V tej chvíli si určite spomenuli na svojich predkov, ktorí takisto prešli cez Červené more bez toho, aby na nich spočinula čo i len kvapka vody. Znovu si uvedomili, že Stvoriteľ je stále rovnako mocný.
Jozua, ich nový vodca, im prikázal, aby každý kmeň vzal z koryta rieky veľký kameň. Z dvanástich kameňov vyrástol na brehu pomník, ktorý mal budúcim generáciám pripomínať, komu vďačia za svoju krajinu. Rovnaký monument nechali aj uprostred rieky. Vždy, keď voda opadne, je dôkazom toho, že tento príbeh nie je legenda, ale skutočnosť.
Múdry národ si váži pomníky, lebo vie, že história je matkou múdrosti. Úspechy predkov nám dodávajú silu hľadieť vpred s vierou a odvahou. Múdri sa učia z chýb predkov, ktoré nemusia opakovať. Sme aj my múdri?

Bože, ďakujem za múdrych predkov. Zostali po nich bezmenné kamenné kríže, ktoré nám pripomínajú, čo si pre nás urobil.