Keď Mojžiš schádzal z vrchu Sinaj, mal pri zostupe v rukách dve tabule svedectva. Mojžiš nevedel, že mu po rozhovore s Hospodinom pokožka tváre žiarila. Keď Áron a všetci Izraeliti videli, že Mojžišovi žiari pokožka na tvári, báli sa k nemu priblížiť. Druhá kniha Mojžišova 34,29.30

„Vlastík, ty si určite zamilovaný,“ povedala mi jedného dňa spolužiačka. Potom sa obrátila k ostatným: „Pozrite sa, žiari ako slniečko!“ Naša tvár prezrádza, že sme sa stretli s niekým, kto zmenil náš život.
Mojžiš prežil štyridsať dní v prítomnosti Stvoriteľa. Bol mu tak blízko, že Božia sláva žiarila z jeho tváre ešte dlho po tom, čo sa rozlúčili a Mojžiš zostúpil do izraelského tábora. Ostatní sa tejto žiary báli, mali pocit, že Mojžišovi umožňuje vidieť až do ich vnútra, ako to dokáže len Boh.
Podľa psychológov stačí pár minút v prítomnosti iného človeka, aby sme sa navzájom ovplyvnili. To, čo platí v medziľudských vzťahoch, funguje aj vo vzťahu s Bohom. Ak v jeho prítomnosti strávime určitý čas, je to na nás vidno rovnako, ako bolo vidno na mne, keď som sa zamiloval.
Stvoriteľ to so mnou myslí dobre. Určite nechce, aby som sa menil k horšiemu, preto sa jeho vplyvu nemusím báť. Podľa toho, s kým trávim čas, budem buď žiariť ako slniečko, ktoré druhých zahreje, alebo sa stanem čiernou dierou, ktorá z druhých vysáva energiu, pohodu aj životnú energiu.

Bože, chcem sa stať človekom, s ktorým sa každý rád stretne. Verím, že ma Tvoja blízkosť zmení práve na takého človeka. Ďakujem.