Mojžiš sa vrátil k Hospodinovi a povedal: Ach, tento ľud sa dopustil veľkého hriechu, urobil si zlatých bohov. Strpíš ešte ich hriech? Ak nie, tak ma vymaž zo svojej knihy, ktorú píšeš! Hospodin však Mojžišovi povedal: Zo svojej knihy vytriem toho, kto zhrešil proti mne… Keď však príde deň môjho navštívenia, potrestám ich za ich hriech. Druhá kniha Mojžišova 32,31-34

Múdry Šalamún kedysi napísal, že zlo často páchajú ľudia, ktorí veria, že ich konanie zostane nepotrestané. A aj v súvislosti s tým si kladieme otázku: Melú vôbec Božie mlyny?
Niekoľko týždňov po uzavretí zmluvy s Bohom Izraeliti porušili dohodu a vyrobili si zlaté teľa. Potom sa mu klaňali a uctievali ho, ako keby to bol Boh.
Mojžiš sa práve vracal z hory Sinaj, kde mu Boh dal Desatoro vyryté do kamenných dosiek. Keď uvidel, čo sa deje dolu v tábore, rozbil „dosky zákona“. To isté urobil so zlatou sochou, ktorej sa Izraeliti klaňali a ktorú uctievali. Vzápätí jeho kroky viedli na horu Sinaj za Hospodinom, aby ho v mene celého Izraela poprosil o odpustenie.
Stvoriteľ mu povedal: „Hriech bude potrestaný, keď nastane pravá chvíľa.“ V týchto slovách je ukrytá nádej. Židia tak dostali „čas milosti“, aby si ujasnili, čo vlastne chcú. Vedeli, že môžu získať Božie odpustenie, ale najprv si musia rozmyslieť, či o zmierenie s Bohom vôbec stoja.

Bože, keď vidím zlo u druhých, čakám na Tvoje mlyny. Ty ma však upozorňuješ na moju hriešnosť a ja zrazu začínam očakávať Tvoje odpustenie a milosrdenstvo. Ďakujem, že nám dávaš „čas milosti“.