Nebudeš túžiť po dome svojho blížneho a nebudeš túžiť ani po manželke svojho blížneho, ani po jeho sluhovi, ani jeho slúžke, ani jeho volovi, ani jeho oslovi; ani po ničom, čo patrí tvojmu blížnemu! Druhá kniha Mojžišova 20,17

Závisť je nezvládnutá túžba po tom, čo mi nepatrí. Môže ma dokonca motivovať k spáchaniu trestného činu.
Určite nie je nič zlé na túžbe vyrovnať sa inému človeku v niečom, čím ma prevyšuje. Problém nastáva vo chvíli, keď ma táto „túžba“ začne ovládať.
Včera sme spomenuli, že najlepšou obranou pred patologickou závisťou je umenie priať iným šťastie a radosť. Na to reaguje apoštol Pavol slovami: „Neodplácajte sa zlým za zlé ani zlorečením za zlorečenie, naopak, vy žehnajte…“ (1 Pet 3,9) Pred závisťou sa môžeme aktívne brániť.
Apoštol Pavol pripomína Ježišov zvláštny pokoj, ktorý plní naše vnútro, keď prijímame jeho hodnoty a dovolíme mu, aby nás viedol na našej životnej púti: „Veľkým ziskom je zbožnosť spojená so spokojnosťou.“ (1 Tim 6,6)
Mám dojem, že nespokojných ľudí stále pribúda. Závidia už kadečo, a tak sa nedokážu radovať z toho, čo majú vďaka tomu, že sa narodili v bohatšej časti sveta. Teším sa z každého stretnutia s ľuďmi, ktorí sú spokojní a šťastní, v ich prítomnosti sa spokojnosť prenáša aj na mňa.

Bože, teší ma, že základnou hodnotou Tvojho kráľovstva je aj spokojnosť. Ďakujem, že ňou vrchovato napĺňaš moje vnútro.