Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu. Druhá kniha Mojžišova 20,16

Rastúca popularita denníkov a časopisov, ktoré prinášajú pikantné podrobnosti zo života slávnych osobností, svedčí o tom, že úroveň našej spoločnosti klesá.
Veľmi pôsobiaca je spomienka pastora, ktorý mal vo svojom spoločenstve ženu, ktorá dokázala ohovoriť každého, s kým sa stretla. Premýšľal, čo s tým. No zrazu dostal nápad. Zavolal si ju a poprosil, aby priniesla najlepšiu perinu, akú doma má. Potom spolu vyšli na kostolnú vežu, podal jej nôž a požiadal ju, aby perinu rozpárala a perie vysypala z okna.
Keď tak urobila, povedal jej: „Teraz bežte dolu a všetko perie pozbierajte!“ Zostala v šoku a, samozrejme, došli jej slová. Keď sa spamätala, vyhŕkla: „To sa predsa nedá!“ Pastor na ňu smutne pozrel a povedal: „Ohováranie je ako perie. Slovo, ktoré raz vypustíte z úst, už nikdy nevezmete späť. Bežte a zamyslite sa nad sebou!“
Keď môžem uškodiť niekomu, koho nemám v láske, pretože mu mám čo vrátiť, je to veľké pokušenie. Napriek tomu ma Boh nabáda, aby som to nerobil, pretože tým ublížim aj sebe.
Jazyk môže byť zdrojom požehnania, no súčasne nástrojom zla. Deviate prikázanie nám preto radí, aby sme sa rozhodli, že náš jazyk nebude šíriť klamstvá a krivé svedectvá. Voľbu by nám malo uľahčiť vedomie, že ohováranie, ba ani pravda povedaná s cieľom ublížiť, ešte nikoho neurobila šťastným.

Bože, odnauč ma škodoradosti z nešťastia mojich nepriateľov. Nauč môj jazyk, aby im prial len to dobré. Ďakujem.