Potom sa Izraeliti pohli z Raamsésa do Sukkótu. Bolo ich asi šesťstotisíc peších mužov okrem detí. Z cesta, ktoré si vzali z Egypta, upiekli nekvasené chleby, lebo cesto nemohlo vykysnúť. Z Egypta ich totiž vyhnali a nemohli sa dlho zdržiavať ani si pripraviť jedlo na cestu. Izraeliti bývali v Egypte štyristotridsať rokov. Druhá kniha Mojžišova 12,37.39.40

Spomínate si na to, ako Václav Havel, novozvolený prezident, vyhlásil amnestiu? Vtedy opustili väznice tisícky väzňov, ktorí si s náhlou slobodou nevedeli poradiť.
Hebreji, ktorých faraón doslova vyhnal z Egypta, sa ocitli akoby v podobnej situácii. Po niekoľkých storočiach otroctva nevedeli, čo je vlastne sloboda. Nepoznali cenu života, nevedeli si plánovať čas a ako s ním naložiť. To všetko za nich dovtedy robili ich „páni“.
Hospodin však má plán, no najprv im dokáže, že s ním sú v bezpečí. Zatiaľ čo oni prejdú Červené more bez ujmy, faraón so svojím vojskom v ňom nájde smrť. A keď majú smäd, Boh im na púšti zaistí dostatok vody. Podľa biblickej správy ich mohlo byť vyše milióna. Aj keby ich bolo len niekoľko tisíc, dostatok vody na púšti by bol vnímaný rovnako – ako zázrak.
Karavána otrokov putuje púšťou k hore, na ktorej nedávno horel ker, ktorý nezhorel. Tu im Boh odovzdáva svoje posolstvo. Dáva im zákon a poriadok, čím im zaisťuje skutočnú slobodu.
Nie je to zvláštne? Boží zákon oslobodzuje od otroctva.

Bože, dlho som mal pocit, že zákon zotročuje a obmedzuje moju slobodu. Pritom je to úplne naopak.