Potom Mojžiš a Áron predstúpili pred faraóna a povedali: Toto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Prepusť môj ľud, aby mi na púšti pripravil slávnosť! Faraón však odpovedal: Kto je Hospodin, aby som ho poslúchol a prepustil Izrael? Hospodina nepoznám a Izrael neprepustím. Druhá kniha Mojžišova 5,1-2

Predvčerom sme sa zamýšľali nad tým, aké dôležité je meno toho, kto nás poveril úlohou, ktorú máme splniť. Niekedy sa však stane, že narazíme na človeka, ktorý to meno nepozná.
Mojžiš so svojím bratom konečne stoja pred faraónom. Po štyridsiatich rokoch Mojžiš vidí trón, na ktorom mohol sedieť, no teraz na ňom sedí niekto iný. Naberie teda odvahu a prednesie odvážnu požiadavku: „Prepusť otrokov, aby mohli ísť oslavovať svojho Boha!“
Po týchto drzých slovách by sa napätá atmosféra dala krájať. Faraón je predsa boh. Prečo by mali otroci uctievať niekoho iného! To je predsa vzbura!
Egyptský panovník Mojžiša nepozná, a keď ho vypočuje, odpovie: „Ani náhodou! Nie som predsa taký blázon, aby som prepustil najlacnejšiu pracovnú silu. Budete pracovať naďalej a svojou prácou ma uctievať. Ja som váš boh! Ja rozhodujem o tom, či budete žiť a ako dlho budete žiť!“
Zdá sa, že Mojžiš prehral. Pre faraóna je jeho požiadavka absurdná, keďže má pocit, že o všetkom rozhoduje on. Boh však Mojžišovi dopredu oznámil, že Egypt postihne niekoľko pohrôm. Faraón to vzdáva až po desiatej – vtedy Hebrejov prepustí. Po tejto skúsenosti sa už nebude vysmievať jeho menu, pretože spozná, akú moc má Hospodin.

Bože, som rád, že mi umožňuješ lepšie poznávať Teba a Tvoje meno. Daj mi aj dnes odvahu urobiť to, čo mi radíš.