Ja však viem, že egyptský kráľ vám nedovolí odísť, iba ak ho mocnou rukou donútim. Preto vystriem ruku a zasiahnem Egypt rôznymi divmi, ktoré vykonám medzi nimi. Potom vás prepustí. V Egypťanoch vzbudím priazeň voči tomuto ľudu. Keď budete odchádzať, nepôjdete naprázdno. Každá žena si vypýta od susedky a spolubývajúcej strieborné a zlaté predmety i plášte a naložíte ich na svojich synov a dcéry. Takto olúpite Egypt. Druhá kniha Mojžišova 3,19-22

Otrok je človek, ktorý nemá nijaký majetok. Všetko, čo má, patrí jeho pánovi. Dokonca aj deti, ktoré sa mu narodia, patria otrokárovi. Ak sa mu aj niekedy podarí utiecť, uteká naprázdno.
Židia, ktorí už dlhé storočia otročili v Egypte, zrazu zacítia vôňu slobody. Vyzerá to tak, že ich Mojžiš skutočne vyslobodí od toho strašného života. Budú slobodní, nebudú len lacnou pracovnou silou. Ich život už nebude mať menšiu hodnotu než život dobytka.
Otročili dlhé stáročia, z výsledkov ich práce bohatli iní a teraz nastal čas, keď majú odísť do ďalekej krajiny. Mnohí sa obávajú, pretože nevedia, z čoho budú žiť, kým prídu do zasľúbenej krajiny.
Do týchto obáv zrazu zaznie Boží sľub: „Nepôjdete naprázdno!“ Od Egypťanov si majú vypýtať šperky a drahé oblečenie. Boh sa postará o to, že im všetko bez problémov požičajú. Aj preto sa im vráti aspoň časť toho, čo za stáročia otroctva obetovali krajine svojich otrokárov.
Zdá sa vám takéto napravenie krívd minulosti morálne? Mne sa to veľmi nepozdáva, no keď si predstavím seba na mieste Hebrejov, hneď sa na to pozerám inak.

Bože, neraz som sa trápil otázkou, čo so mnou bude, keď… Napriek obavám sa učím dôvere, že ma v tom nenecháš.