Midjánsky kňaz mal sedem dcér, ktoré prišli načerpať vodu do válovov a napojiť stádo svojho otca. Vtom prišli pastieri a odohnali ich. Mojžiš však vstal, pomohol im a napojil ich stádo. Keď sa vrátili k otcovi Reuelovi, spýtal sa ich: Prečo ste sa dnes tak skoro vrátili? Odpovedali mu: Nejaký Egypťan nás vyslobodil z rúk pastierov… Druhá kniha Mojžišova 2,16-19

Ľudia, ktorí museli utiecť zo svojej krajiny, to nikdy nemali ľahké. Okrem toho, že stratili domov, v novom prostredí boli často vystavení posmechu a neraz aj nepriateľstvu miestnych obyvateľov.
Okolo púštnej studne sa zhromažďujú pastieri, kde platí právo silnejšieho. Dcéry midjánskeho kňaza sú preto zvyknuté, že k vode sa dostanú ako posledné. Dnes je to však inak. Pri studni sedí Egypťan, ktorý nedovolí, aby ich ostatní pastieri zahnali. Pre jeho gesto sa dievčatá vrátia domov skôr ako obyčajne.
Až keď o tom rozprávajú svojmu otcovi, uvedomujú si, že cudzincovi ani nepoďakovali. Mali ho pozvať domov, aby sa najedol a odpočinul si po dlhej ceste.
Reuel posiela dcéry po cudzinca, ktorý sa k nim zachoval ako nik iný doteraz. Pohostí ho a pri jedle zistí, že Mojžiš vlastne nemá kam ísť. Ponúka mu, aby pásol jeho stáda. Keďže sa Mojžiš zastal jeho dcér, táto odvaha mu získava nový domov.
Aj dnes sa stretávam s ľuďmi, ktorí stratili domov. Dokážem aj ja pomôcť tým, ktorí potrebujú novú šancu? Viem, nie je to ľahké. Jednoduchšie je mať na očiach klapky a tváriť sa, že sa ma to netýka.

Bože, nechcem pomáhať darebákom, ale nerád by som prehliadol tých, ktorí skutočne potrebujú pomoc. Prosím, nauč ma rozlíšiť jedných od druhých.