Jozef im však odvetil: Nebojte sa! Som tu azda namiesto Boha? Vy ste proti mne osnovali zlo, Boh to však obrátil na dobro, takže učinil, čo je dnes: zachoval pri živote mnohých ľudí. Teraz sa už nebojte! Prvá kniha Mojžišova 50,19-21

Nie vždy sa skončí všetko tak, ako by sme si priali. Občas sa nám naše plány „vymknú z rúk“. Niekedy sa stane, že to, čo nám malo ublížiť, nám, naopak, pomôže – a práve to bol aj Jozefov prípad.
Jozef už niekoľko rokov žije spokojne s celou svojou rodinou v Egypte. Darí sa aj jeho bratom, ktorí sa spolu s otcom Jákobom usadili v úrodnej krajine na brehoch Nílu. Zdá sa, že zlá minulosť je dávno preč a medzi súrodencami panuje pokojná atmosféra.
Situácia sa mení, keď otec Jákob umrie. Bratia sa začínajú báť, že teraz sa im Jozef pomstí, no ich strach je úplne zbytočný. Jozef im dávno odpustil, navyše pochopil, že to zlé, čo súrodenci zamýšľali, Boh zmenil na dobré.
Tým, že bratom odpustil, Jozef urobil najlepšie rozhodnutie – pre svojich závistlivých bratov i pre seba. Práve odpustenie mu pomohlo urobiť hrubú čiaru za minulosťou. Do budúcnosti tak môže hľadieť s nádejou, že rodina bude držať spolu a Hospodin im dá do dedičstva krajinu, v ktorej sa všetci narodili.
Jozef dáva svojim bratom zaujímajú otázku: „Som tu azda namiesto Boha?“ Pripomína, že iba Boh môže súdiť a odsúdiť, iba Boh vidí naše skutky. Vďaka schopnosti vidieť do nášho srdca pozná pohnútky nášho konania. Bratia sa nemusia báť Jozefovej pomsty, ale radšej usilovať o zmierenie s Bohom, ktorý má právo súdiť.

Bože, som rád, že ma učíš odpúšťať. Tak môžem znovu získať stratený pokoj. Ďakujem za Jozefov príklad.