Po týchto udalostiach sa žena jeho pána zahľadela do Jozefových očí a naliehala naňho: Ľahni si ku mne! On však odoprel a žene svojho pána povedal: Ako by som mohol spáchať takú veľkú neprávosť a zhrešiť proti Bohu?! Hoci dennodenne Jozefa nahovárala, neposlúchol ju, aby si k nej ľahol a bol s ňou. Prvá kniha Mojžišova 39,7-10

Koľkokrát som už počul: „Nebuď hlupák! Nepošliap si vlastné šťastie! Na čo ti budú zásady, keď budeš mať holý zadok?“ Ľudia, ktorí mi to povedali, to so mnou mysleli väčšinou dobre.
Týmto spôsobom chcem poukázať na situáciu v rodine Jákoba, Abrahámovho vnuka, kde to vrelo. Napätie vo vzťahoch medzi súrodencami vyvrcholilo tým, že desať bratov sa rozhodlo predať Jozefa, otcovho najmilšieho, do otroctva. Tam sa z neho stala lacná pracovná sila.
Pótifar, veliteľ faraónovej stráže a Jozefov pán, rýchlo pochopil, že získal veľmi schopného otroka. Čoskoro mu teda zveril správu svojho domu a všetkého, čo mal.
Mladého a príťažlivého otroka si všimla aj jeho pani. Páči sa jej a už splieta pavučinky, ako by jej mohol spríjemniť život. A čo je na tom, veď nejedna jej priateľka spáva so svojimi otrokmi a jej manželovi to neprekáža, tak prečo by nemohla ona?
Jozef sa jej návrhom bráni. Mnohí ho preto považujú za blázna, ktorý si šliape po šťastí. Dohovárajú mu, ale on trvá na svojom, lebo urobiť niečo také, bolo proti jeho zásadám.
Časy sa nezmenili a okamžitý pôžitok považujú mnohí ľudia za „šťastie“, hoci v konečnom dôsledku prináša nešťastie.

Bože, často váham, či mi ponúkaná „šanca“ prinesie šťastie, alebo mi ublíži. Daj mi, prosím, Tvoju múdrosť.