Sára sa dožila stodvadsaťsedem rokov; to bol Sárin vek. Zomrela v Kirjat-Arbe, čo je Hebron, v Kanaáne. Abrahám šiel žialiť za Sárou a oplakávať ju. Prvá kniha Mojžišova 23,1.2

Na odchod niektorých ľudí si zvykáme veľmi ťažko. Napriek tomu, že od ich smrti uplynulo veľa času, stále nám chýbajú. Sú však aj takí, ktorí možno nikomu nechýbajú.
Abraháma táto udalosť veľmi zasiahla. Vyše šesťdesiat rokov spolu putovali krajinou, o ktorej Boh vyhlásil, že raz (približne o štyri storočia) bude patriť ich potomkom. Tak-isto na splnenie sľubu, že sa im narodí syn, čakali spolu desiatky rokov.
Necelých štyridsať rokov po narodení Izáka Sára umiera. Prežili spolu veľa dobrého i zlého, veď Sára poznala Abrahámove silné aj slabé stránky, ale aj tak ho milovala do chvíle svojho posledného vydýchnutia. Abrahám ju teraz oplakáva.
Z Biblie sa nedozvedáme, čo všetko vedel Abrahám o vzkriesení a o Božom večnom kráľovstve. Veríme však, že Boh ho nenechal tápať v tejto otázke. Abrahámov žiaľ mohla zmierniť nádej na stretnutie v nebeskom domove, no i tak vo chvíli smrti svojej ženy trpí, plače a narieka.
K môjmu povolaniu patria prejavy nad rakvou ľudí, ktorých smrť zasiahla celú rodinu. Som rád, že môžem kázať o nádeji na nové stretnutie, pretože zosnulý človek žil a umieral vo viere, že Ježiš ho vzkriesi k novému životu. Na takom pohrebe je úplne iná atmosféra než pri lúčení s ateistom.

Bože, ďakujem za nádej na nové stretnutie s tými, ktorí nás predišli, aj za nádej na večný život s Tebou i s nimi v Tvojom kráľovstve.