Anjel mu povedal: Nedotýkaj sa chlapca, neublíž mu! Teraz viem, že sa bojíš Boha, lebo si mi neodoprel ani svojho jediného syna. Abrahám sa rozhliadol a v kroví uzrel barana zachyteného za rohy. Abrahám šiel, vzal barana a obetoval ho namiesto svojho syna ako spaľovanú obetu. Prvá kniha Mojžišova 22,12.13

Včera sme spolu otvorili tému detských obetí, ktoré ľudia prinášali svojim „božstvám“ vo viere, že si tým zaistia ich priazeň. Požaduje niečo také aj kresťanský Boh?
Abrahám s Izákom vyšli na horu, ktorú určil Hospodin. Z veľkých kameňov spolu postavili oltár a pripravili hranicu. Izák sa dal pokorne otcom spútať a vzápätí ho položil ako obetné zviera na oltár.
Pre nás je to niečo nepochopiteľné. Ako môže Abrahám obetovať život svojho jediného syna a, naopak, ako môže Izák zas dovoliť otcovi, aby ho použil namiesto obetného zvieraťa… Veru, aj na to existuje vysvetlenie – v tej dobe ľudia považovali bohov za bytosti, ktorých priazeň je veľmi vrtkavá. No a najistejší spôsob, ako ju získať, je prostredníctvom ľudských obetí.
Ale Boh nie je takýto. Hneď ako Abrahám s Izákom prejavujú ochotu ísť so svojou dôverou v Boha až za hrob, Hospodin Abraháma zastaví. Bola to skúška – skúška viery v Boha. Abrahám uvidí neďaleko barana, ktorý tu ešte pred chvíľou nebol, a obetuje ho namiesto svojho syna.
Baran v tomto príbehu symbolizuje Ježiša, ktorý sa sám stane obeťou, aby nám ponúkol novú šancu na večný život. Ježiš sa stal náhradníkom, zomrel namiesto mňa, aby som ja mohol žiť.

Stvoriteľ, som rád, že nie si ako bohovia, ktorí len berú. Ty si Boh, ktorý dáva – dokonca aj seba.