Abrám padol na tvár a Boh mu povedal: Toto je moja zmluva s tebou: Staneš sa otcom mnohých národov. Už sa nebudeš volať Abrám, tvoje meno bude Abrahám, lebo som ťa určil za otca mnohých národov. Prvá kniha Mojžišova 17,3-5

Často sa mi stáva, že úradníčka za priehradkou nedokáže správne napísať moje priezvisko. Chvíľu bojuje s počítačom a potom mi upraví meno svojským spôsobom, pretože nad „u“ v mojom priezvisku nedokáže „zavesiť dve čiarky“.
Abrám podľa všetkého na úradoch nemal problém so svojím menom. Ani mu nenapadlo sa nad niečím takým zamýšľať – bol s ním spokojný. Abrám totiž znamená „môj otec je vysoký“. Mať vysokého otca nie je zlé, pritom je jedno, či je vysoký postavou, alebo postavením.
Ibaže Boh to vidí inak. Keď pridá dve písmenka, z Abráma je zrazu Abrahám. Jeho meno už neodkazuje na minulosť, ale vyjadruje nádhernú budúcnosť. Bude „otcom národov“, ktoré budú do konca sveta výrazne ovplyvňovať dejiny.
Abrahám nenamieta proti zmene mena, ale prijíma ho a hľadá odvahu uveriť tomu, čo mu Boh sľubuje. Pochopiteľne, nie je to také jednoduché, ako by sa mohlo zdať.
Biblia je plná nádherných Božích zasľúbení, ktoré sa týkajú večného života. Stvoriteľ mi ponúka večnosť, ale mne to znie takmer ako rozprávka. Pripadám si podobne ako takmer storočný Abrahám, ktorý počuje slová, že bude mať dieťa s deväťdesiatročnou Sáraj.

Bože, často bojujem s pochybnosťami, podobne ako Abrám. Pomôž mi v tomto boji zvíťaziť, ako zvíťazil Abrahám.