Ty však odídeš v pokoji k svojim predkom a pochovajú ťa v úctyhodnej starobe. Prvá kniha Mojžišova 15,15

Keď je reč o smrti, nejeden človek prizná, že sa bojí hlavne umierania. Ľudia sa boja buď toho, že budú umierať v bolestiach, alebo toho, že budú dlho odkázaní na pomoc niekoho iného.
Boh hovorí s Abrámom a sľubuje mu, že z jeho potomkov vytvorí veľký a mocný národ. Má to však háčik, Abrám v tej chvíli ešte nemá jediné dieťa. Napriek tomu vníma Boží sľub vážne a verí slovám Stvoriteľa, ktorý „mu to počíta za spravodlivosť“.
Hospodin potom dáva Abrámovi ešte jeden sľub. Dožije sa „úctyhodnej staroby“. Aj vo vysokom veku bude žiť kvalitným životom, a keď nastane hodina smrti, jeho skon bude pokojný.
Takýto sľub by som od Hospodina prijal aj ja. Rád by som žil dlhý a kvalitný život, po ktorom by som zomrel v pokoji.
Už v detstve som od rodičov počul, že sa mám modliť a prosiť Boha o to, čo si prajem. Rodičia mi nesľubovali, že Boh mi dá všetko, o čo ho budem prosiť. Len ma učili odovzdávať Bohu svoje starosti. Hlavne tie, ktoré nemôžem nijako ovplyvniť.
Jedným z takýchto otáznikov je aj moja smrť. Až príde, prial by som si, aby som príliš netrpel a aby môj odchod čo najmenej zasiahol mojich blízkych. Aj keď sa snažím o zdravý životný štýl, viem, že konečné slovo bude mať Boh. Preto i túto záležitosť vkladám do jeho rúk a verím, že urobí to, čo bude pre mňa najlepšie.

Bože, spolieham sa na Teba nielen v otázkach môjho života, ale aj smrti. Vďaka, že aj to máš vo svojich rukách.